K ilustrácii ste sa dostali až na vysokej škole. Hodnotíte to s odstupom času ako výhodu, že ste mohli skúšať v živote aj niečo iné alebo nevýhodu, lebo ste už mohli byť ďalej?
Skôr asi ako nevýhodu, lebo je jasné, že keď sa tomu človek venuje dlhšie, tak aj do problematiky vidí hlbšie. Cítim trochu rozdiel medzi mnou a ľuďmi, ktorí napríklad od malička chodili na výtvarnú, lebo ja som navštevovala iba keramický krúžok, aj to len pár mesiacov.
Bola som dosť hanblivé dieťa a zo všetkých krúžkov som odchádzala. Mama vždy spomína, že som úplne odmietala ísť na čokoľvek výtvarné a doteraz si neviem spomenúť prečo, lebo na škole ma výtvarná bavila. Pamätám si len, že som všade cítila akúsi súťaživosť, rivalitu a ja určite nie som ten typ, ktorý potrebuje súťažiť a vyhrávať.
Kreslili ste si však odmalička a vraj už vtedy ste sa podpisovali na svoje výkresy ako „Simona Čechová – ilustrátorka“.
To je pravda, nejako som však nevnímala, že to je profesia, ktorá ma bude vedieť uživiť a v našej rodine nebolo kreslenie vnímané ako práca, takže som ho automaticky dávala na druhú koľaj. Vedela som, že sa to dá študovať, aj som chcela ísť na strednú umeleckú, ale nepodporovali ma v tom.
Mám dobrý vzťah s rodičmi a dám na ich slovo, tak som skončila na gymnáziu, ale stále ma to ťahalo tým smerom. Keď som sa rozhodovala, čo ďalej, tak som si vyberala odbor podľa toho, kde nie je matematika a chémia. Hľadala som teda niečo, kde by som mohla prepojiť to umelecké, čo ma vždy bavilo, s niečím praktickejším, čo by ma vedelo uživiť.
Hľadala som balans medzi týmito dvomi svetmi. Reklamný dizajn a marketing mi prišli ako dobrý nápad, neexistuje tam jediný správny výsledok, pristupuje sa k problému z viacerých strán a človek musí riešenie vymyslieť a následne si ho obhájiť. I keď samozrejme aj tu existujú určite pravidlá.
Študovali ste v Británii medzinárodný marketing a ešte predtým reklamný dizajn.
To, že som išla študovať do Anglicka, bola v podstate úplná náhoda. Počas strednej som bola na rok v Amerike na výmennom pobyte a tam sa mi otvorili oči, čo všetko je možné, kam sa dá ísť, tak som chcela skúsiť sa prihlásiť aj na vysokú do zahraničia. Už som bola podmienečne prijatá do Dánska a stačilo mi zmaturovať do istého priemeru a spraviť si certifikát z angličtiny.
Keď som zmaturovala, odišla som s pokojným vedomím na celé prázdniny pracovne na Maltu. Tam som neskôr zistila, že môj odbor pre malý záujem neotvorili. Zrazu nastala strašná panika, lebo na žiadnu inú vysokú som prijatá nebola a nechcela som premrhať jeden rok. Sestrina kamarátka v tej dobe chodila na univerzitu v Anglicku, nakontaktovala som sa na ňu a nejako úplne na poslednú chvíľu som s pomocou otca riešila prihlášku a všetky papierovačky. Tak som sa teda, ani neviem ako, ocitla v Británii.
(zdroj: Alexandra Rymšinová)Ako ďaleko alebo blízko má dizajn k ilustrácii?
Bakalárske štúdium malo dosť široký záber, aj odbor bol koncipovaný tak, že polovica predmetov bola na fakulte biznisu, kde sme mali predmety ako PR, strategický manažment či správanie spotrebiteľov. Druhá polovica bola na fakulte médií a umenia, kde som okrem iného mala aj ilustráciu a grafický dizajn.
Všetko bolo medzi sebou poprepletané, no napriek tomu som medzi tými dvomi svetmi cítila veľkú priepasť. Na biznise nás vnímali ako bohémov, čo si stále čarbú do skicárov a na umení nechápali, ako môžeme tak hlboko klesnúť a zaoberať sa prízemnosťami ako je marketing. Myslím, že mi to dalo veľa, mať možnosť zažiť to z oboch strán.
Venujete sa dnes ilustrácii na plný úväzok?
Nie, pracujem v IT firme na marketingu na skrátený úväzok. Tú prácu mám rada, predsa len je to niečo, čo som vyštudovala, bolo pre mňa prirodzené hľadať si prácu v tejto oblasti. No ilustrácia je moja srdcovka a stále som na vážkach, či sa jej venovať naplno alebo nie, pretože v poslednom období si uvedomujem, že sa nedá robiť oboje na sto percent.
Byť na voľnej nohe a mať kreslenie ako jediný príjem vnímam ako veľké riziko, lebo viem, čo znamená byť ilustrátor na plný úväzok. Musíte byť viacero osôb v jednej. Veľakrát je ilustrátor tvorca nápadov, kontaktná osoba pre klienta, agent, marketér a obchodník a popri tom všetkom musí byť hlavne ten ilustrátor. Robiť toto všetko dobre a stopercentne mi príde veľmi ťažké. Okrem toho, ak by som to robila na plný úväzok, bola by som nútená ísť aj do projektov, s ktorými nie som stotožnená. To, že mám dve práce, mi dáva slobodu.
Kreslenie je zrejme taká samotárska činnosť. Nefrustruje vás to?
To je ďalší faktor – neviem si celkom predstaviť, že by som celé dni strávila sama doma a bola len fabrikou na obrázky. To sa mi zatiaľ nepozdáva. Je to niekedy depresívne, hlavne v lete, keď je vonku pekne, tak je pre mňa dosť ťažké prísť z práce poobede domov a byť zase do noci za stolom. Samozrejme sú aj dni kedy nevnímam čas a priestor a som ponorená do toho, čo robím.
Zvieratá, ľudia, prírodné motívy, to sú prvky, ktoré sa vo vašej tvorbe objavujú pravidelne. Vyjadruje to váš špeciálny vzťah k nim?
To, že sa tam často objavujú zvieratká, je ovplyvnené zadaním, aké dostávam. V poslednej dobe som robila veľa detských vecí, takže je to spojené s požiadavkami klientov.
Čo vás baví tvoriť viac - ilustrácie na objednávku alebo vlastné nápady?
Sú to úplne dva rozdielne prístupy.
