TRNAVA. Od 1. januára 2017 platí zákon, ktorý zaradil zdravotníkov medzi chránené osoby. Mnohí si od neho sľubovali znižovanie počtu prípadov napadnutia zdravotníckeho personálu, ktoré v posledných rokoch rapídne rástli. Po vyše pol roku sme zisťovali, aká je realita.

Niektorí sú skeptickí
Nemenovaný zdravotný brat z Urgentného príjmu trnavskej nemocnice si nemyslí, že by sa niečo od začiatku roka zmenilo.

„U nás dochádza najmä k verbálnym útokom, fyzických je minimum,“ uviedol. Už v zárodku šarvátky vraj volajú policajtov, po ich príchode sa situácia väčšinou upokojí. Za atakmi býva hlavne alkohol.
„Podľa mňa, veľa ľudí ani nevie, že niečo takéto sa uzákonilo,“ hovorí na margo nového zákona. Trestné oznámenie zatiaľ on sám nepodával, nevie vraj ani o žiadnych kolegoch, ktorí by riešili napadnutie cez políciu. „Pokiaľ by to nebolo nevyhnutné, tak určite by som nič osobne nepodával. Nakoniec by mal človek s tým len starosti,“ skonštatoval.
Aj ďalší nemenovaný lekár si myslí, že zákon zatiaľ nič nezmenil. Hlavne verbálne útoky sú časté. Vo svojom pracovnom okolí nepozná nikoho, kto by podal trestné oznámenie. Trend verbálnych a fyzických útokov pokračuje aj u záchranárov. „Ako pred účinnosťou nového zákona, tak aj teraz sa naši záchranári stretávajú s prípadmi napadnutia. Za agresiou pacientov je predovšetkým intoxikácia alkoholom,“ napísal Vladimír Vanko, hovorca Falck.

V poslednom období evidujú fyzické útoky na členov ich posádok v Trnave, Žiline a Lipovníku. Ak niekto napadne zdravotníka, závisí len od neho, či privolá políciu a podá trestné oznámenie na útočníka. Ďalší postup je závislý od orgánov činných v trestnom konaní.