TRNAVA. Viaceré praskliny, ktoré vidieť na priečelí budovy Štátneho archívu v Trnave, robia starosti pamiatkarom i ľuďom, ktorí denne prechádzajú po Štefánikovej ulici.
Objavili sa v podstate hneď po ukončení rekonštrukcie v roku 2002 a odvtedy sa neustále zväčšujú.
Prasklina je najvýraznejšia práve v miestach, kde sa pôvodná historická budova viaže na novú prístavbu dvorového severného krídla, ktoré tu pribudlo počas rekonštrukcie.
Návštevníkom archívu ukázali žobračenky aj naberák na rezeň Čítajte V marci tohto roku tu Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Trnava robil štátny pamiatková dohľad, ktorého cieľom bolo zistenie aktuálneho stavebno-technického stavu meštianskeho domu. Ten je od roku 1989 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a aj napriek rozsiahlej rekonštrukcii vykazuje viaceré nedostatky.
Narušená statika
„Objekt vykazuje určité statické poruchy prejavujúce sa trhlinami, vzniknutými v nedávnom období najmä v styku so susednými objektmi, v krajných traktoch uličného krídla a predovšetkým v severnom – jedinom nepodpivničenom trakte uličného krídla,“ hovorí Milan Kazimír z KPÚ Trnava.
Pamiatkari však zistili aj ďalšie poruchy, ktoré súvisia s pôsobením zemnej vlhkosti. Tá poškodila veľké plochy omietok, najmä na prízemí južného dvorového krídla. Na stenách sú celé mapy vyzrážaných solí a plesne.
„Kvôli zjednaniu nápravy vydal KPÚ výzvu na vypracovanie statického a vlhkostného posudku odborne spôsobilými osobami s cieľom zistiť príčiny uvedených porúch a navrhnúť adekvátny spôsob sanácie narušených častí,“ doplnil Kazimír.
Objednali posudok
Ministerstvo vnútra, do ktorého pôsobnosti Štátny archív v Trnave spadá, má v súčasnej dobe zabezpečovať vypracovanie statického posudku.
„Na základe jeho záverov budú prijaté potrebné opatrenia a stanovený ďalší postup pre zabezpečenie investičnej akcie. Vyplynie z neho rozsah prác, finančné náklady a aj časový harmonogram,“ informoval tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.
Z histórie
Pôvodne gotický dom na Štefánikovej 7, ktorého rozsah zaberal prevažnú časť uličného krídla, bol pôvodne prízemný s podpivničením. V 17. storočí existoval už ako poschodový renesančný dom.
Z mnohých vývojových etáp sa na ňom najvýraznejšie podpísala neskorobaroková prestavba, ktorá z neho vytvorila rozsiahly neskorobarokový palác, pozostávajúci z uličného krídla a dlhého poschodového obytného južného dvorového krídla, s hlavnými miestnosťami na poschodí uličného krídla zdobenými nástennými maľbami a s dostavbou zadného prízemného hospodárskeho dvorového krídla.
Po komplexnej pamiatkovej obnove ukončenej v roku 2002 majú dvorové fasády zrekonštruovaný reprezentačný neskorobarokový výraz, tvorený kombináciou plastických a iluzívnych prvkov.
Posledná väčšia slohová úprava prebehla v 3. štvrtine 19. storočia. Z nej pochádza bohato zdobená neoklasicistická uličná fasáda. Zároveň bola vytvorená mohutná manzardová strecha uličného krídla a dostavba severného poschodového obytného krídla, ktoré však už dnes neexistuje.
Budova na neobvykle širokej historickej parcele je po mnohých prestavbách a zväčšovaní objemu dodnes jednou z hmotových dominánt Štefánikovej ulice.
Na začiatku 20. storočia (1913 – 23) tam mala sídlo Trnavská úverná banka, potom Trnavská I. banka, úč. spol. (1923 – 43)
Zdroj: Milan Kazimír, Simona Jurčová
Nie je to však jediný problém, s ktorým sa musia v Trnave vysporiadať. V archíve sa rýchlo míňa úložný priestor, plánovaná úložná kapacita šesťtisíc bežných metrov sa podľa predpokladov zaplní do konca tohto kalendárneho roka.
„Vedenie archívu hľadá ďalšie nové priestory, ktoré musia spĺňať všetky požadované normy kladené na budovy archívov,“ informovalo ministerstvo.
Dom kúpili od mesta
Meštiansky dom, v ktorom dnes archív sídli, odkúpil v roku 1996 od mesta Okresný úrad v Trnave.
Budova bola vo veľmi zlom stave a okrem nevyhnutnej rekonštrukcie tu pristúpili aj k výstavbe nového dvorového krídla, účelovo určeného na umiestnenie archívnych depotov. Rekonštrukcia sa začala v novembri 1997 a vynovené priestory slávnostne odovzdali do užívania v júni 2002.
Hoci informácie o nákladoch na rekonštrukciu už ministerstvo k dispozícii nemá, podľa dobovej tlače sa mali vyšplhať k päťdesiatim miliónom korún (asi 1,6 milióna eur).
„Samotnej rekonštrukcii predchádzal historicko-architektonický výskum a zisťovací reštaurátorský prieskum, ktorý potvrdil, že ide o objekt so stredovekými základmi – v suteréne sa nachádza gotický portál, datovaný do 15. storočia,“ informovalo ministerstvo.
Pri rekonštrukcii vychádzali z neskorobarokovej prestavby z druhej polovice 18. storočia, vybudovali tu však priestor pre informátora, multifunkčnú miestnosť s kapacitou tridsať miest, na poschodí pribudli priestory pre podateľňu, bádateľňu, knižnicu, sekretariát a kanceláriu riaditeľa archívu.
„V podkroví zase pribudli štyri pracovne pre archivárov, manipulačná miestnosť pre usporadúvanie archívnych materiálov, kuchynka a sociálne zariadenia. Na druhom podlaží bola umiestnená plynová kotolňa,“ doplnilo ministerstvo.
