TRNAVA. Dokumentovať pozostatky zaniknutých architektúr bývalého mestského lazaretu bude úlohou odborníkov počas archeologického výskumu v priestore trnavskej Kalvárie. Lazaret tu podľa miestnej tradície stál už v období vlády Mateja Korvína v 15. storočí, pamiatkári majú najstarší doklad o mestskom lazarete s kaplnkou sv. Fabiána a Šebastiána až z konca 17. storočia. Archeologický výskum bude vykonávať Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity. Ide o výskum pred rekonštrukciou terajšieho parku, radnica zaň zaplatí 14-tisíc eur.
Archeológovia majú v prvej etape vykopať šesť sond, ktoré umožnia popis a dokumentáciu zaniknutých architektúr. V druhej etape plošne odkryjú horné časti zachovaných murív. Niektoré z nich by v budúcnosti mali byť prezentované verejnosti. Tretiu etapu bude tvoriť sledovanie výkopových prác, odkrývania a dokumentácie nálezov počas zemných prác pri budovaní archeologickej prezentácie.
Mestský lazaret na brehu potoka Trnávka stál za hradbami mesta a slúžil ako sociálne zariadenie pre starých a chorých. Fungoval len z dobročinných príspevkov bohatších mešťanov. Okrem ošetrovateľov sa o klientov zariadenia starali aj chirurgovia a poslucháči Lekárskej fakulty Trnavskej univerzity. O koniec tejto dôležitej stredovekej ustanovizne sa postarala v polovici minulého storočia nehoda nákladného auta Červenej armády. Munícia z vozidla vybuchla a výbuch vážne poškodil steny lazaretu. Mestský národný výbor v Trnave neskôr rozhodol o jeho demolácii. Napriek tomu, že budova lazaretu či špitála neexistuje, miesto, kde stál, je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu
