TRNAVA. Meno Vladimír Poór pozná takmer každý Trnavčan. A tam to aj pre väčšinu končí. Dlhoročný šéf Spartaka a majiteľ fabriky na opravu železničných vozňov ŽOS si stráži svoje súkromie.
Nemá rád, keď sa za ním otáčajú ľudia na ulici. Má rád slovenské jedlá, históriu a najviac svoju rodinu, s ktorou trávi každú možnú voľnú chvíľu. Viac nám povedal v rozhovore v jeho pracovni.

Kedy ste naposledy poskytli niekomu rozhovor?
– Rozhovory nerád dávam, nanajvýš odpovedám na otázky. Ale väčšinou ide o obchodné veci.
Prečo nekomunikujete s médiami? Ide o témy, alebo si strážite svoje súkromie?
– Nepotrebujem byť populárny, nie som politik. Nie je práve príjemné, keď sa ľudia na ulici za vami otáčajú a ukazujú na vás prstom. Voľakedy to bolo horšie, ale teraz je veľa mladých, ktorí ma až tak nepoznajú. A to mi vyhovuje, uprednostňujem určitú dávku anonymity. Nevidím dôvod, prečo by som sa mal verejne prezentovať.
Možno preto, že šéfujete veľkému podniku a trnavskému futbalu?
- Ale to neznamená, že by som sa mal aj ja verejne prezentovať.
Ako vnímate Trnavu? Narodili ste sa tu, žijete tu, podnikáte tu...
– Myslím, že Trnava bola trochu zaspatá. Je to krásne mesto. A ak chceme, aby sa o tom dozvedeli aj mnohí ďalší, treba ich sem pritiahnuť. A to bolo moje predsavzatie aj v súvislosti so City Arenou. Ja som kedysi chodil s manželkou po trnavskom korze. Teraz majú mladí iné nároky. Keď niekedy sedím v City Arene na káve a vidím, koľko ľudí sa tam stretáva, ide do kina, koľko mladých si tam dáva prvé rande, mám z toho radosť.
Takže s výsledným efektom ste spokojný?
– Na to musia odpovedať ľudia, že ako sa s tým zžili.
Mnoho Trnavčanov si myslí, že štadión sa mal postaviť na periférii mesta, vzhľadom na dopravu.
– Mohli sme ho postaviť aj na periférii, ale keď sme to ešte pred samotnými zmenami avizovali, fanúšikovia o tom nechceli ani počuť.