TRNAVA. Chute a vône minulosti budú koncom týždňa témou Dňa otvorených dverí v Štátnom archíve v Trnave. Milovníci histórie a kultúry sa dozvedia, čo všetko sa dá nájsť v archívnych dokumentoch o kuchárskom umení, stolovaní, propagácii a reklame reštauračných zariadení, ale aj o víne. Archivári pripravia aj ochutnávky dobových jedál na nádvorí archívu.
Návštevníci podľa riaditeľky Štátneho archívu v Trnave Júlie Ragačovej v piatok a v sobotu uvidia originály archívnych dokumentov, vďaka ktorým sa prenesú do minulosti a nahliadnu do kuchýň našich predkov. „Cez recepty, ktoré sa nám zachovali do dnešných dní, alebo cez rôzne súpisy vybavenia kuchýň v priebehu storočí. Osobitný priestor bude venovaný vínu, ktoré je neodmysliteľne späté s trnavským regiónom. Lákadlom budú aj rôzne staré reklamy reštaurácií ako aj plagáty ponúkajúce tie najlepšie a najchutnejšie produkty svojej doby. Nemenej zaujímavé budú aj jedálne a ponukové lístky hotelových reštaurácií,“ povedala o podujatí Ragačová.
Archivári vystavia počas podujatia aj rôzne kuriozity, napríklad fotografiu slávnostnej torty v podobe hasičskej prilby z prvej polovice 20. storočia, ktorú členovia Dobrovoľného hasičského zboru v Trnave venovali jednému zo svojich členov. Pripravené budú aj prednášky o trnavských mäsiaroch, hostinských a kaviarnikoch.
Deň otvorených dverí v Štátnom archíve v Trnave bude v piatok od 9:00 do 13:00 určený pre školy, o 13:00 a 15:00 budú komentované prehliadky budovy archívu pre verejnosť. V sobotu 10. júna budú komentované prehliadky od 10:00 do 17:00 každú hodinu. V tento deň budú aj ochutnávky dobových jedál na nádvorí archívu, ktorý sídli v zrekonštruovanom meštianskom dome na Štefánikovej ulici 7 v Trnave.
Štátny archív v Trnave uchováva a spravuje viac ako osemsto archívnych fondov a zbierok v rozsahu približne 5 000 bežných metrov uložených archívnych dokumentov. Časové rozpätie dokumentov uchovávaných v archíve je od roku 1238 po súčasnosť.
Dokumenty sú písané vo viacerých jazykoch, pri písomných záznamoch do roku 1848 prevažuje latinčina, v rokoch 1849-1867 nemčina, v rokoch 1867-1918 maďarčina a od roku 1919 slovenčina. Okrem písomných dokumentov sú v archíve uložené aj špeciálne druhy dokumentov, napríklad mapy, plány, plagáty, štočky, fotografie, mikrofilmy, medaily, pečatidlá či pečiatky.