TRNAVA. Ešte začiatkom apríla nemenovaný obyvateľ Ustianskej ulice v Trnave orezal lipu malolistú, ktorá rástla na jeho pozemku.
Nepovolený a hlavne nešetrný zásah niekoľko týždňov vyšetrovali zamestnanci Okresného úradu životného prostredia v Trnave. Prípad už uzavreli, nasledovať bude správne konanie, v ktorom sa určí výška pokuty za priestupok.
Vraj žiadal mesto, úrad nič neeviduje
Podľa výpovede majiteľa pozemku, na ktorom lipa rastie, o orezanie najskôr požiadal mesto. Údajne padajúce konáre mali ohrozovať okoloidúcich.
So svojou žiadosťou vraj neuspel, na mestskom úrade sa navyše dozvedel, že keď lipa rastie na jeho súkromnom pozemku, mesto na ňu nemá dosah. „Rozhodol sa preto, že bude konať sám, zobral motorovú pílu a strom orezal,“ sprostredkoval Rudolf Kormúth, vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Trnave.

Na mestskom úrade sme zistili, že dotyčný o výrub či orezanie lipy nikdy oficiálne nepožiadal. „Ak by aj dotyčný telefonoval, bolo by mu odporučené, aby realizoval orez vo vhodnej vegetačnej dobe a prostredníctvom odborne spôsobilej osoby,“ potvrdila Jana Galková z mestského odboru životného prostredia.
Škoda viac ako tisíc eur
Orezanú lipu už prezrel dendrológ, škodu vyčíslil na 1089 eur. Dotyčný sa k svojmu činu priznal. Nasledovať bude správne konanie, na ktorom sa vyčísli výška pokuty. Podľa Kormútha môže ísť o stovky eur. Poľahčujúcou okolnosťou môže byť fakt, že sa priznal.
"Pokutu vo výške dvesto- tristo eur nepovažujem za adekvátnu. Tie stromy majú v súčasnosti oveľa vyššiu hodnotu, ako kedykoľvek predtým. Myslím, že štvorciferná sankcia by bola väčšou výstrahou," zhrnul nemenovaný obyvateľ Ustianskej, ktorý o nedovolenom zásahu ešte v apríli informoval mesto.
Zákon ustanovuje pokutu pre fyzickú osobu za podobné konanie až do výšky 10-tisíc eur. Kormúth tvrdí, že by v takomto prípade musel spôsobiť škodu väčšieho rozsahu, respektíve, poškodiť viac ako jeden strom.
Ak by dendrológ vyčíslil škody vyššie ako 2660 eur, celý prípad by posunuli polícii, ktorá by ho už vyšetrovala ako trestný čin. Vtedy by hrozili dotyčnému pri dokázaní viny až tri roky za mrežami.
Kormúth skonštatoval, že po tom, čo dotyčný žiadal o orezanie lipy či jej výrub na meste a neuspel, mal sa obrátiť práve na ich úrad. Lipu vraj budú ďalej počas vegetačného obdobia pozorovať, ako ju neodborný zásah poškodil.
Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Na orezanie stromov sa súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny nevyžaduje.
Významná ulica
Ustiansku ulicu vybudovali v v 40. rokoch pre vysťahovaných ľudí z dediny Ústie na Orave, ktorú zatopila Oravská priehrada. Ulicu projektoval významný slovenský architekt Michal Milan Harminc. Pred každým jedným domom bol zasadený na začiatku výstavby strom – lipa.
V 70. rokoch vraj ulicu vyhlásili za najkrajšiu v Trnave. „Mala jednotný ráz a vďaka architektúre, týmto stromom a svojmu projektantovi je aj zapísaná v urbanistických pamätihodnostiach mesta Trnava,“ povedal obyvateľ Ustianskej.
Problémy s výrubmi sa vraj objavili až po roku 2000, keď začali vymierať pôvodní obyvatelia a namiesto nich prichádzali noví majitelia. Z pôvodných 26 líp je momentálne na ulici asi 9.
Stromoradia v Trnave
Uličným stromoradiam vo vlastníctve mesta sa venuje maximálna starostlivosť. V prípade revitalizácií sú obmeny stromov uskutočňované etapovite, vždy s dosádzaním pôvodnej zelene. Podobne riešili napríklad Stromovú či Moyzesova ulicu. Do roku 2006 sa o stromoradie líp na Ustianskej staralo mesto, neskôr to stopli. V roku 2009 si mesto dalo vypracovať analýzu najhodnotnejších uličných stromoradí v meste Trnava. Zmapovali vtedy stromy na Markovičovej, Kukučínovej, Stromovej a aj spomínanej Ustianskej. Lipy na Ustianskej rastú na súkromných pozemkoch.