Pondelok, 19. február, 2018 | Meniny má Vlasta
Pridajte si svoje mesto

V kroji vyrastala, teraz ich sama šije

Šitie a reštaurovanie krojov je to, čo Janu Poláčkovú z obce Ducové napĺňa a baví. Kroje šije pre malé deti, pre dospelých a dokonca aj pre bábiky, ktoré potom putujú na výstavy.

Jana Poláčková má lásku ku krojom v rodine.(Zdroj: Soňa Brestovanská)

DUCOVÉ. Jana Poláčková žije v obci Ducové v okrese Piešťany odmalička. Ako vyučená krajčírka sa šitiu venuje od školských čias a nezanevrela naň ani na dôchodku.

Pred šiestimi rokmi sa rozhodla nasledovať generácie žien z rodiny a začala šiť, opravovať a reštaurovať ľudové kroje.

„Ja som mala svoje kroje od decka, vyšívala ich už moja babka, mamina aj teta,“ hovorí Jana.

Impulz, pre ktorý sa na rodinnú tradíciu rozhodla nadviazať, však prišiel v podstate náhodou. Miesta kostolníčka chcela spestriť veľkonočnú omšu krojmi, vyzvala preto ženy, aby sa do nich obliekli.

„Kamarátky mali kroje, ja tiež, tak sme sa dohodli, že si ich na omšu vezmeme. Lenže prišla som domov, išla som hľadať kroj a mne nič nebolo dobré. Tak som si ho musela sama upraviť,“ spomína na svoje začiatky.

Nie je kroj ako kroj

Jana Poláčková sa šitiu krojov venuje nielen ako svojmu koníčku, ale sú pre ňu doslova srdcovou záležitosťou.

Rozdiely a špecifiká jednotlivých ľudových odevov tak dôkladne pozná. „Dievčatá nosili formy alebo rukávce. Na nedeľu a sviatočný deň sa nosili formy – vyšívané košele. Rukávce boli košele na bežný deň. Košeľa mala buď golier, alebo stojačik. Chalani majú nohavice inak vyšívané ako dievčatá. Majú aj inú košeľu, ktorá nemá formy, a nemali goliere ani stojačik,“ vysvetľuje Jana.

Každý kroj sa podľa jej slov skladá z niekoľkých častí a obliecť si ho nie je jednoduché. Pri samotnom obliekaní treba postupne jednotlivé časti kroja na seba pridávať, aby ste sa v ňom dobre cítili i vyzerali.

„Takže ja si dám formy, prucel (vesta na košeľu), na to si dám zadnú zásteru, prednú zásteru, a keď je zima, tak si pod to dám spodničku. Rozdiel je aj v tom, ktorá sukňa ide dopredu a ktorá dozadu. Tá vzadu má stužku vyšitú len horizontálne, kdežto tá, ktorá ide dopredu, má stužky aj po bokoch vertikálne,“ hovorí Jana.

Ku každému kroju by sa spravidla mali nosiť i čierne čižmy. Ak ste v ňom však oblečení v lete, môžu sa zameniť i za ľahšiu obuv.

„My sme si dali ušiť u jedného obuvníka čižmy, aby sme mali všetky. Ale inak v lete, keď je veľmi teplo, tak si obujeme čierne baleríny,“ doplnila.

Typické farby

Každý kroj má i svoju špecifickú farbu podľa regiónu, v ktorom sa používa.

„Ja šijem teda naše kroje Ducového – to máme typické modré sukne, či už bledšie alebo aj tmavšie,“ hovorí Jana. Dôležité je i to, aby sa jednotlivé časti kroja k sebe farebne hodili.

„Kroje sa rozlišovali podľa farieb na bielo strakavý, ten mal biele zuby na konci košele, musel byť aj čepiec na hlave s bielymi zubami, a potom bol žlto strakavý – museli byť žlté zuby, mohol byť aj farebne vyšitý, alebo len celý žltý vyšitý a takisto čepiec so žltými zúbkami. Stužky alebo sukne sú vyšité so žltým, alebo teda farebné, ale aby tam prevládala tá žltá,“ vysvetľuje Jana.

Oblieka aj bábiky

Pani Poláčková sa venuje nielen šitiu pre dospelých a deti. Svoju vášeň prejavuje i v šití malých krojov pre bábiky, s ktorými chodieva i na výstavy.

„Pri kine Fontána v Piešťanoch na otvorení kúpeľnej sezóny, tam býva prehliadka bábik a medzi nimi sú aj moje – budem tam s nimi aj tento rok. Všetci chodíme v krojoch aj do úvodného sprievodu,“ hovorí Jana.

Kroje i bábiky pani Poláčkovej je možné vidieť okrem Piešťan aj pri rôznych príležitostiach v okolitých obciach. Do jej krojov sa ľudia poobliekajú napríklad 5. júla počas osláv sviatku sv. Cyrila a Metoda. Tie sa tradične konajú na hradisku Veľkomoravskej ríše u nich v obci Ducové a súčasťou je práve krojovaný sprievod.

Kroje sú súčasťou života

Krojmi u Poláčkovcov žijú všetci. Už teraz sa vnučka pani Poláčkovej do krojov veľmi rada oblieka, vnuka zatiaľ nahovorí vždy, no čím je starší, tým menej sa mu do toho chce.

„Dokonca i manžela som spracovala, tak aj on chodí s nami poobliekaný,“ vysvetľuje Jana. Pani Poláčková verí, že toto krásne a tradičné remeslo po nej prevezme i mladšia generácia.

Na záver dodáva, že hoci sú materiály na kroje veľakrát drahé, ona má na také veci dosť peňazí, pretože je to jej srdcová záležitosť radosť.

Ďalšie články z témy Život v meste

Článok je zaradený aj do ďalších tém Život v meste, Život v meste

Zaujalo nás

Zaujímavosti a správy z kultúry v okresoch Trnava, Hlohovec a Piešťany.


  1. V Trnave vzniklo nové múzeum, vráti vás v čase 1 374
  2. Poznáme nehodové úseky v Trnavskom kraji. Kde zvýšiť opatrnosť? (mapy) 1 188
  3. El Maestrovi sa model ligy nepáči. Život v Trnave si obľúbil a chce vyššie návštevy na štadióne 883
  4. Obnova paláca Stephaneum má po viacročnej prestávke pokračovať Foto 313
  5. Sprievodcovia ukážu to najkrajšie z minulosti Trnavy 155
  6. Ukradol peniaze a prsteň s diamantom. Pri odchode si stihol odpiť z piva +VIDEO 141
  7. Mesto chystá výstavbu materskej školy na Gorkého ulici 119
  8. Výsledok by sme pred zápasom brali všetkými desiatimi, tvrdí obranca Godál 104
  9. Samosprávny kraj vyčlenil na dotácie 570-tisíc eur 102
  10. Južný obchvat Trnavy sa nezačne stavať skôr ako o tri roky Foto 91

Najčítanejšie správy

Trnava

V Trnave vzniklo nové múzeum, vráti vás v čase

Niekoľkoročné zberateľské zanietenie zakladateľa Karola Lipovského a niekoľkomesačná práca ľudí zo združenia Retro múzeum vyústila do rozsiahlej expozície.

Poznáme nehodové úseky v Trnavskom kraji. Kde zvýšiť opatrnosť? (mapy)

Čo sa týka nehodovosti, je Trnavský kraj v rámci Slovenska na chvoste, počtom smrteľných nehôd však minulý rok obsadil prvú priečku. V kraji nafúkalo aj viac ako 800 šoférov.

El Maestrovi sa model ligy nepáči. Život v Trnave si obľúbil a chce vyššie návštevy na štadióne

Tréner Spartaka Trnava Nestor El Maestro sa už spolu so svojimi zverencami nevie dočkať štartu jesennej časti. S hráčmi komunikuje v štyroch jazykoch a medzi jeho záľuby patrí navštevovanie kaviarní.

Obnova paláca Stephaneum má po viacročnej prestávke pokračovať

V cirkevnej budove v historickom centre Trnavy má byť v budúcnosti arcidiecézne múzeum, archív a knižnica.

Sprievodcovia ukážu to najkrajšie z minulosti Trnavy

Trnavskí sprievodcovia sa zapoja do Svetového dňa sprievodcov v cestovnom ruchu bezplatnými prehliadkami historického centra mesta.

Blízke regióny

Futbalisti pochybujú nad tým, že sa mestské peniaze pre klub využívajú efektívne. K dokladom sa nedostali

Členovia klubu vyjadrili pochybnosti nad tým, kam smeruje mestská dotácia pre klub. Aj napriek žiadostiam sa dodnes nedostali k patričným dokumentom. V článku nájdete aj zvukovú nahrávku z rokovania.

Chameleón Kotrík a jeho „poťa gól“

Nitra spustila jarný režim v Zlatých Moravciach cenným bodom s naj útokom z Trenčína, o gólové panenstvo prišiel René Kotrík.

Orbis v centre Nitry: Začínajú sa búracie práce

Časť skeletu bývalého kultúrneho domu zostane stáť. Jeho stav musí ešte odobriť statik.

Cestu smrti už v kraji nemáme, kritické úseky áno

Vlani na cestách v Nitrianskom kraji zomrelo tridsať ľudí. Je to menej ako rok predtým.

Elektromobily musia prefarbiť, používať ich bude mestská polícia

Služobné autá musia byť zo zákona biele. Radnica však objednala metalickú farbu.

Všetky správy

Chcel si vziať život. Záchranka ho nechala tak, do rána zomrel

Úmrtie bezdomovca z ubytovne Resoty Antona Srholca prešetruje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Lidl sťahuje z pultov ryžu Basmati

Ak ste si už výrobok kúpili, prineste ho do predajne, vrátia vám peniaze.

Hokej - Program, tabuľky, skupiny - Zimná olympiáda 2018 (ZOH 2018)

Hokejový turnaj sa začína v stredu 14. februára 2018. Slovensko doň vstúpi zápasom proti Olympijským športovcom z Ruska.

Trafikanti reformy neurobia

Stále patríme medzi úspešnejšie postkomunistické krajiny, ale zdroje úspechu postupne vyprchávajú a perspektíva sa zhoršuje.

Ruský medailista mal pozitívny dopingový test, začali voči nemu konanie

Alexander Krušelnickij získal so svojou manželkou bronz v curlingu.