TRNAVA. Mesto Trnava musí začať zvažovať všetky možnosti likvidácie komunálneho odpadu, skládka sa donekonečna rozširovať nedá.
Povedal to na minulotýždňovom rokovaní mestského zastupiteľstva primátor Peter Bročka (Lepšia Trnava).
Ten je pripravený otvoriť vo veľmi krátkej dobe, pravdepodobne už tento rok, diskusiu o spaľovni odpadu, ktorá by mohla byť riešením nielen pre Trnavu, ale aj pre široký región.

Na skládku na Zavarskej ceste totiž dnes vyvážajú odpad z asi päťdesiatich miest a obcí z okolia, len poplatok za ich uloženie prináša Trnave každoročne pol milióna eur. Celkovo mestu skládka však zarába viac ako 1,3 milióna eur ročne. Peniaze však v tomto prípade podľa Bročku, povedané s nadsádzkou, tak trochu smrdia.
„Ten smrad, ktorý sme všetci cítili, neboli len smeti z Trnavy, ale z celého regiónu. Mali sme šťastie, že sa vietor neotočil smerom na mesto, pretože takú vzburu, ako by nastala, sme tu ešte nemali,“ povedal Bročka.
Najprv chcú vysvetľovať
Vyššie spomínaná situácia však môže kedykoľvek nastať, a preto musí byť podľa primátora spaľovňa jednoznačne jednou z diskusných tém.
„Ak má niekto paniku, že ježišmária, spaľovňa, nech sa pozrie na ich počet v pokrokových krajinách, akými sú Švédsko, Nórsko, Holandsko či Dánsko,“ povedal Bročka.
Ľudia musia podľa jeho slov však najprv pochopiť, čo to spaľovňa je. „Je to pokroková technológia, ktorá v maximálnej možnej miere eliminuje akékoľvek negatívne vplyvy. Tento systém má v konečnom dôsledku menší dosah na životné prostredie ako skládkovanie,“ povedal primátor.
V prvom kroku plánuje on sám vycestovať do mesta, v ktorom funguje jedna a viac spaľovní a presvedčiť sa o výhodách a prípadných úskaliach tejto technológie.
„Nasledovať bude informačná kampaň a až po nej nejaká projektová príprava,“ doplnil Bročka.
Spaľovňu majú v Rakúsku
Diskusii o spaľovni odpadu sa nebráni ani riaditeľ a konateľ spoločnosti FCC Trnava a zároveň mestský poslanec Bystrík Stanko. Podľa jeho názoru je to však do veľkej miery politická téma.
„Základom prístupu k odpadu je jeho triedenie aspoň na základné zložky – papier, plasty, sklo a bioodpad z domácností. To je v prvom rade smer, ktorý je ekologický a urobí tú základnú službu – znižuje množstvo odpadu ukladaného na skládkach. Určité množstvo komunálneho odpadu však vždy zostane,“ hovorí Stanko s tým, že Európska únia jednoznačne podporuje energetické nakladanie s odpadmi.
Medzi také patrí aj jeho spaľovanie v spaľovni, ktorej turbíny následne produkujú elektrickú energiu.
Vedeli ste, že...
- Spoločnosť FCC prevádzkuje od roku 2009 spaľovňu odpadu v rakúskom Zistersdorfe. Celkové náklady na jej vybudovanie boli 90 miliónov eur.
- Spaľovňa zamestnáva 33 pracovníkov, ročne spracuje 146-tisíc ton odpadu a vyrobí elektrickú energiu pre 30-tisíc domácností.
- Denne spaľovňa príjme 600 ton odpadu, pričom 70 percent z neho sem dopravujú po železnici. Znižuje sa tak aj množstvo emisií, ktoré produkuje cestná doprava. Odpad do spaľovne privážajú vo forme 1,5 tonových balíkov.
- Každú hodinu pohltia vodou chladené pece 18 ton odpadu. Ten premieňa zariadenie na paru, ktorá poháňa turbíny pre výrobu elektrickej energie
- Z popola, ktorý vznikne pri spaľovaní odpadu, je vyseparovaná struska, ktorá má ďalšie využitie, napríklad v stavebníctve.
- Okrem rakúskej spaľovne komunálneho a komerčného odpadu prevádzkuje spoločnosť FCC aj spaľovňu ostatných nebezpečných a nemocničných odpadov v Kysuckom Novom Meste.
Zdroj: FCC
„FCC na Slovensku je otvorená tomuto modernému a bezpečnému nakladaniu s odpadmi. V susednom Rakúsku má naša spoločnosť práve závod na energetické zhodnocovanie odpadov,“ tlmočil Stanko stanovisko spoločnosti.
Lacná záležitosť to však nieje, náklady na vybudovanie spaľovne v Zistersdorfe dosiahli 90 miliónov eur.