TRNAVA. Trnavskí poslanci súhlasili so spoluúčasťou mesta na prípadnej výstavbe úplne novej materskej školy v areáli základnej školy na Gorkého ulici v tesnom kontakte so sídliskom Linčianska. Vyjde na viac ako 1,1 milióna eur.
Štyristo tisíc má poskytnúť v podobe nenávratného finančného príspevku rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý je predkladateľom výzvy. Má slúžiť na zvýšenie kapacity materských škôl. Zvyšok, podľa projektu asi 700 tisíc eur, by malo zaplatiť mesto.
Gorkého je podľa viacerých ideálnym miestom
Nemá ísť o bežnú materskú školu, cieľom projektu je poskytnúť zvýšenú mieru inkluzívneho vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä zo sociálne znevýhodneného prostredia a marginalizovanej rómskej komunity. Výber Gorkého základnej nie je náhodný. Nachádza sa vedľa Linčianskej i neďaleko Coburgovej.
Tri triedy s maximálnou kapacitou 23 detí, plus jedna miestnosť, ktorá by slúžila pre popoludňajšie vzdelávanie ich rodičov. Tí často nemajú dokončené ani základné vzdelanie. Nájsť si za takých podmienok akékoľvek zamestnanie, býva takmer nemožné. Materská škola tak dokáže okrem detí „podchytiť“ aj dospelých a bližšie s nimi spolupracovať.
V tomto školskom roku evidujú v základnej škole na Gorkého približne 31 percent detí z marginalizovaného rómskeho prostredia a približne 16 percent zo sociálne znevýhodneného prostredia.
„Väčšina týchto detí pred nástupom do ZŠ nenavštevovala materskú školu a nemajú vytvorené priaznivé rodinné zázemie a podmienky pre učenie sa a vzdelávanie. Rodinné prostredie nemotivuje deti k vzdelávaniu, rodičia týchto detí necítia potrebu podporovať ich v snahe získať vzdelanie a neskôr zamestnanie,“ uviedla Beáta Krajčovičová, riaditeľka ZŠ na Gorkého.
Na škole sa stretávajú aj s tým, že niektoré deti pred nástupom do prvého ročníka nemajú dostatočnú školskú spôsobilosť. „Zákonní zástupcovia väčšiny týchto detí neprihlásia svoje deti do materskej školy najmä z dôvodu, že v materskej nie je voľné miesto,“ doplnila riaditeľka.
Na mestskom zastupiteľstve zaznelo, že mnohé riaditeľky trnavských škôl „takéto“ deti jednoducho odmietnu. Gorkého má podľa viacerých veľký potenciál. Najväčšia rómska populácia žije na Linčianskej a na Coburgovej ulici.
Do plánovanej škôlky na Gorkého by to mali pomerne blízko. „Ak by to bolo na opačnom konci mesta, mnohým by sa určite nechcelo dochádzať,“ povedala na zasadnutí mestských poslancov Ingrid Huňavá, vedúca sociálneho odboru mesta Trnava.
Primátor sa ceny neobáva
Škôlka sa na zastupiteľstve rozoberala, v diskusii sa ozvali hlavne „domáci“ poslanci. Zatiaľ čo Jozef Čavojský to považuje za veľký krok dopredu, čo sa týka spolupráce s rómskou komunitou, ďalších zaujímala cena či školáci pod oknami.
Poslanec Rastislav Mráz, ktorý je okrem iného aj členom školskej rady Gorkého ZŠ, poukázal na vysokú cenu, ktorou mesto musí projekt podporiť. Pléna sa pýtal, či je to za daných podmienok nevyhnutné.
Dušan Béreš z odboru investičnej výstavby pri predstavovaní projektu spomenul, že projekty zo štrukturálnych fondov musia byť pre nariadenie Únie vždy v energetickej kategórii A, ktorá je drahšia. Celkovú cenu za dielo, 1,1 milióna eur, preto považuje za primeranú.
Ceny sa neobáva ani primátor Peter Bročka. „Sumu, o ktorej rozhodovali poslanci, určil znalec v projektovej dokumentácii ako cenníkovú pre dané dielo. Napríklad, Šrobárova bola ocenená asi na milión eur, ale skutočná vysúťažená cena bola niečo cez 600 tisíc eur. Neviem, či takúto úsporu je možné dosiahnuť aj na budove, ale som presvedčený o tom, že nejaká úspora oproti projektovej dokumentácii tam určite bude,“ zhrnul Bročka na tlačovej konferencii po zasadnutí zastupiteľstva.
Ďalší poslanec za túto časť, ktorý zhodou okolností tiež sedí v školskej rade, Jozef Klokner, výstavbu takejto škôlky schvaľuje. Ale na inom mieste. „Zoberte si ju na Zátvor,“ reagoval na zastupiteľstve. Poslanec býva na Stromovej ulici a poslancom sa posťažoval, že deti z tejto školy mu denne chodia popod okná, vyzváňajú mu na zvonček a robia neporiadok na ulici.
Spolupráca je vraj na dobrej úrovni
Podľa informácií z mestského úradu, najviac Rómov žije na sídlisku Linčianska, ďalej na Coburgovej a Malženickej ulici. „Nachádzajú sa aj na ostatných sídliskách v meste, ale v menšej miere,“ uviedol Pavol Tomašovič, hovorca mesta.
Podľa jeho slov, mesto sa dlhodobo snaží vytvárať aj formou terénnej práce, čo najlepšie predpoklady pre kultivované spolunažívanie. „Z pohľadu našich terénnych sociálnych pracovníkov je spolupráca na dobrej úrovni,“ dodal Tomašovič.
Projekt materskej školy riaditeľka ZŠ Gorkého víta. „Tu získavajú deti prvotné vedomosti, pracovné zručnosti, sociálne a hygienické návyky, zvykajú si na činnosť v kolektíve detí, učia sa rešpektovať dospelých a vzájomne sa tolerovať,“ doplnila Krajčovičová. Podľa jej slov, práve predškolské vzdelávanie môže mať na túto skupinu obyvateľstva výrazne pozitívny vplyv, ktorý je už ťažké dosiahnuť v neskoršom veku.
