ZAVAR. V rodisku priekopníka slovenskej populárnej hudby Gejzu Dusíka v Zavare pri Trnave si v nedeľu 2. apríla slávnostnou akadémiou pripomenú 110. výročie od jeho narodenia.
Dusíkove najznámejšie skladby zaspievajú Daniel Čapkovič a Lucia Kubeková s klavírnym sprievodom Martiny Tomašovičovej, v programe vystúpi aj Zavarský komorný zbor a žiaci základnej školy.
Dusík napísal trinásť operiet a okolo 250 tanečných piesní, mnohé z nich sa stali evergreenmi. Rodný môj kraj, Tak nekonečne krásna, Najkrajšia hviezdička a mnohé ďalšie sa v tom čase stali hitmi a známe sú aj dnes.
Za prínos k hudbe získal v roku 1988 titul národný umelec, v roku 2007 bol in memoriam ocenený Radom Ľudovíta Štúra I. triedy za hudobnú tvorbu, získal aj množstvo ďalších pôct.
Hudobný motív jednej z Dusíkových piesní Rodný môj kraj sa pred šiestimi rokmi stal znelkou Trnavského samosprávneho kraja, ktorá sa používa pri oficiálnych podujatiach samosprávy a ďalších významných príležitostiach v kraji.
Gejza Dusík sa narodil 1. apríla 1907 v Zavare. Po maturite v roku 1928 absolvoval štyri semestre Lekárskej fakulty na univerzite v Bratislave. Keďže už v čase gymnaziálnych štúdií napísal viacero tanečných piesní, ktoré sa stali veľmi obľúbené, medicínu zanechal a rozhodol sa venovať iba hudbe.
Odišiel študovať na Nové viedenské konzervatórium kompozíciu. Strávil tam takmer päť rokov. Ešte pred absolvovaním konzervatória, už v roku 1935, mala v Slovenskom národnom divadle v Bratislave premiéru jeho prvá opereta Tisíc metrov lásky.
Za ňou nasledovali ďalšie, asi 250 tanečných piesní, hudobných komédií a operiet, z nich je najpopulárnejšia Modrá ruža. Zomrel v máji 1988 v Bratislave, pochovaný je v Martine.
