TRNAVA. Prínosom pre poznanie najstarších dejín Kostola sv. Jakuba v Trnave, priľahlého františkánskeho kláštora, ale aj pre počiatky a vývoj stredovekého urbanizmu má byť archeologický výskum na Námestí kráľovnej Konštancie v centre Trnavy, ktorý sa začína na budúci týždeň. Úlohou archeológov bude zistiť datovanie, rozsah a pôvodnú funkciu tehlových murív, ktoré boli objavené pod zemou v minulom roku. Výskum môže objasniť aj záhadu kruhovej stavby, ktorú zameral georadar. Pamiatkari v súčasnosti nevedia s istotou povedať, či išlo o studňu, žumpu alebo napríklad kostnicu. Archeologickým výskumom je poverená Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity, pri výkope sond bude asistovať miestna stavebná firma.
Archeologický výskum sa začne podľa hovorcu trnavskej radnice Pavla Tomašoviča v pondelok 13. marca, potrvá asi mesiac. Počas prvých dvoch týždňov bude pre verejnosť uzatvorený priechod cez Divadelnú ulicu medzi budovou Spolku sv. Vojtecha a Kostolom sv. Jakuba. Po ukončení archeologického výskumu bude správa o nálezoch konzultovaná s Krajským pamiatkovým úradom v Trnave, ktorý v spolupráci s vedením mesta rozhodne o spôsobe prípadnej prezentácie lokality.
Ešte v tomto volebnom období chce primátor Trnavy Peter Bročka stihnúť prezentáciu archeologickej lokality bývalého cintorína s karnerom pri Bazilike sv. Mikuláša. Výsledkom práce archeológov na tomto mieste bolo lokalizovanie zaniknutého Kostola sv. Michala, pred niekoľkými rokmi aj objav románskeho karnera, najstaršej zachovanej murovanej stavby v meste. V minulom roku sa uskutočnil archeologický výskum aj pred budovou okresného súdu na Hlavnej ulici, kde bol v minulosti jeden zo vstupov do opevneného mesta. V súčasnosti sa rozhoduje o najvhodnejšom prezentovaní tejto lokality tak, aby bola zaujímavá nielen pre Trnavčanov, ale aj pre turistov.
