Spartak v zápase proti Senici opäť absolútne vyhorel na šanciach. Kým vy ste nepremenili šesť šancí, Senica vyhrala po jednej jedinej. Rovnako ako Michalovce...
– Naozaj neviem, čo na to povedať. Hráme dobre, vypracujeme si šance, no nepresadíme sa. Súper si zasa vypracuje jednu šancu a z toho vyhrá. Ťažko niečo povedať.
Aj vy ste sa dostali do dvoch šancí, no ani strela, ani hlavička v sieti neskončili. Čím to je?
– My chceme hrať futbal, no súper stojí s desiatimi hráčmi v šestnástke, potom je ťažko presadiť sa. Navyše, ak súper dá gól zo svojej jedinej šance. Potom je to ťažšie a ťažšie.
V prvom polčase ste Senicu ani len nepustili na dostrel brány. Čo ste si cez prestávku povedali v kabíne a čo zdôrazňoval tréner Karhan?
– Tréner nás upozorňoval na to, aby sme nedostali gól. Prizvukoval, aby sme vyhrávali súboje na vlastnej polovici. Tak aj bolo, ale iba dvadsať minút. Dostaneme gól a všetko je oveľa ťažšie.
Do konca zápasu vám ešte zostávalo vyše tridsať minút. To je pomerne dosť času na gól...
– Súper po góle bránil ešte viac. To sa veľmi ťažko presadzuje.
S čím bude treba ísť do ďalšieho zápasu proti Zlatým Moravciam, aby ste prelomili streleckú smolu?
– Musíme zabudnúť na výsledok, ale hrať futbal, ako sme hrali proti Michalovciam aj proti Senici. Naozaj neviem, čo viac zmeniť. Vypracujeme si šance, ale gól nedáme alebo trafíme žrď. Už v prvom polčase sme mohli vyhrávať 3:0, no nestalo sa.