TRNAVA. Už viac ako desať rokov sa v Trnave hovorí o výstavbe bytov a polyfunkčných budov v areáli bývalého cukrovaru. Pozemky s viac ako dvadsaťhektárovou rozlohou by chcela developovať spoločnosť United Industries, ktorá v septembri 2015 požiadala mesto o povolenie spracovania zmeny územného plánu tejto zóny.
O samotnej zmene mali poslanci rozhodovať na svojom utorkovom zasadnutí, nakoniec však materiál do zastupiteľstva nejde. Z rokovania ho stiahla mestská rada, ktorej členovia sa nezhodli na tom, či investorovi odpustiť vybudovanie okružnej križovatky ulíc Šrobárova – Trstínska – T. Vansovej – Hospodárska alebo nie.
Zmenili plány
Návrh nového územného plánu zóny Trnava – Cukrovar, ktorý pred poslancov nakoniec nejde, riešil niekoľko zásadných zmien v tejto lokalite.
Oproti pôvodnému plánu, ktorý poslanci schválili ešte v roku 2007, mal investorovi umožniť postaviť namiesto podchodu cez Rybníkovu ulicu nadchod, rovnako z neho vypadla povinnosť postaviť okružnú križovatku ulíc Trstínska – Ružindolská – Cukrová, ktorú medzičasom urobilo mesto.
Investora tiež nemal zaväzovať k vybudovaniu spomínaného „kruháča“ na križovatke pri cintoríne, ale len k ponechaniu územnej rezervy na jeho prípadnú budúcu realizáciu. Rovnako mal počítať s územnou rezervou pri Rybníkovej ulici, ktorá je v dlhodobých plánoch uvažovaná ako štvorprúdová.
Investor pritom argumentuje zmenou intenzity dopravy po vybudovaní severného obchvatu a tiež okresaním svojich pôvodných plánov.
Namiesto zamýšľaných 1500 bytových jednotiek chce totiž dnes postaviť 1130, výrazne však zredukuje plochy občianskej vybavenosti. Z pôvodných 162 255 metrov štvorcových hrubej úžitkovej plochy nad terénom by malo ostať len 65-tisíc metrov štvorcových.
Investor musí presvedčiť mestskú radu
Viceprimátor Tibor Pekarčík (Lepšia Trnava) pre naše noviny povedal, že rokovanie o cukrovare zamestnalo mestskú radu na viac ako dve hodiny. Ku konsenzu ohľadom potreby budovania okružnej križovatky však nedospeli a podľa jeho slov budú iniciovať ďalšie rokovania s investorom.
„Stretneme sa, urobíme nejakú pracovnú skupinu, kde investor bude mať vysvetľujúcu kampaň a bude vysvetľovať a vysvetľovať,“ povedal Pekarčík s tým, že v prvej fáze bude musieť presvedčiť členov mestskej rady. Finálne rozhodnutie o zmene územného plánu však bude nakoniec na poslancoch a ich hlasovaní.
„Ja osobne mám záujem, aby tam vstúpil investor a začal niečo robiť. Je to širšie centrum mesta a veľký projekt na viac než desať rokov,“ povedal Pekarčík s tým, že podľa jeho informácií by sa mala výstavba začať pri Cukrovej ulici nízkopodlažnými bytovkami a pokračovať smerom k Šrobárovej a štyrom budovám, vyhláseným za národné kultúrne pamiatky.
„Tie stavby sú krásne využiteľné, či už na nejakú sálu, hotel, obchodné centrum, priestor na exhibície, alebo loftové byty. Pred dvomi týždňami sme sa na ne boli spolu s primátorom pozrieť,“ dodal Pekarčík.
Na križovatke trvajú
Medzi poslancami, ktorí trvali na tom, aby výstavba okružnej križovatky Šrobárova – Trstínska – T. Vansovej – Hospodárska zostala ako povinnosť investora, boli napríklad bývalý primátor a poslanec KDH Vladimír Butko či poslanec za SDKÚ Jozef Pobiecký.
„Výstavba tejto križovatky bola podmienkou pre investora od samého začiatku, odkedy po prvýkrát v roku 2006 požiadal mesto o prehodnotenie využitia tohto územia po skončení výroby cukru. Nevidím jediný dôvod na to, aby sme teraz zásadným spôsobom menili územný plán,“ hovorí Pobiecký.
Malo by ísť podľa neho o vyvolanú investíciu, podobne ako v prípade Tesca, OMV pri Tescu či Arborie. Pobiecký tiež poukázal na to, že križovatka v pláne stále zostáva v podobe územnej rezervy.
„Ak sa po výstavbe na takmer 25 hektároch zistí o sedem – desať rokov, že je tá križovatka nutná, bude ju budovať mesto zo svojho rozpočtu?“ pýta sa poslanec.
Ten podľa vlastných slov žiadnemu investorovi na území mesta Trnava problémy robiť nechce, ale tiež nepredpokladá, že intenzita dopravy bude klesať.
„Nemôžeme sa na to pozerať tak, že investor tam chce začať stavať a začne, až keď mu toto vypustíme z územného plánu. Ja som to prepočítaval – ak niekto ide predávať 250-tisíc metrov štvorcových plochy a má vystavať križovatku za odhadom dva milióny eur, hovoríme o ôsmich eurách vyvolanej investície na metri štvorcovom,“ povedal Pobiecký. Dôležité je podľa neho finálne doriešenie križovatky neodsúvať, pretože ak investor svoj areál rozpredá, pre mesto bude ťažké nájsť partnera na túto debatu.
„Riešením by možno bol kompromis, kedy by sa investor podieľal na vybudovaní križovatky nejakou časťou a časť by hradilo mesto,“ myslí si Pobiecký.
Symbol mesta
Trnavský cukrovar skončil s výrobou cukru v roku 2004. S jednou prestávkou, ktorú spôsobil požiar, bol v prevádzke 159 rokov. Dnes budova pomaly chátra, majiteľ využíva iba jej časť ako skladové, obchodné a administratívne priestory, ktoré prenajíma.
V roku 2013 zbúral majiteľ zásobník na melasu, ktorý stál na svojom mieste, oproti hlavnej budove trnavského cukrovaru, od roku 1921. Nasledoval tak hospodársku budovu z roku 1869.
Milan Kazimír z krajského pamiatkového úradu v minulosti pre naše noviny povedal, že v prípade cukrovaru sa bojovalo o zachovanie každej jednej stavby.
Pamiatkovo chránené sú dnes administratívna budova z roku 1869, výrobná hala s komínom a starý sklad cukru z roku 1900, medzi technickými pamiatkami je aj nový cukorný sklad z rokov 1910 až 1917. ⋌LENKA ŠTEPÁNEKOVÁ
