BOROVCE. Borovce pri Piešťanoch sa počas dvadsiatich rokov na jeden deň v roku stávali hlavným mestom. To aspoň v ponímaní nadšencov pre rádioamatérstvo, ktorí sa do obce vždy v prvú júnovú sobotu schádzali z celého Slovenska i Česka.
Zásluhu má na tom bývalý starosta Ladislav Ander, sám zanietený rádioamatér. Z regionálneho podujatia sa mu postupne podarilo urobiť veľké stretnutie aj s hosťami zo zahraničia.
"Prichádzalo okolo 400 až 650 ľudí," povedal Ander. Bola to zhruba polovica počtu obyvateľov vtedajších Boroviec, čo bolo na oživení ruchu v obci výrazne poznať. V miestnom kultúrnom dome sa stretli tí, ktorí sa medzitým kontaktovali a poznali len cez rádiové vlny, okrem diskusií sa vždy konala aj burza potrebných náležitostí pre tento druh koníčka.
"Okrem našincov chodili ľudia z Poľska, Maďarska, Rakúska, len kvôli nám prišli aj hostia z Kanady, USA, Švajčiarska i Juhoafrickej republiky," dodal Ander, ktorý sa doteraz do éteru hlási značkou OM2ALA.
Už len účastník
Rádioamatérske stretnutia sa pod jeho taktovkou konali v rokoch 1995 až 2014. Potom s tým skončil a akcia tiež. "Hlásil sa už môj vyšší vek a v posledných ročníkoch som to ťahal v podstate už sám," konštatoval. A tak prenechal obľúbený júnový termín organizátorom v iných miestach a na stretnutia už chodí iba ako účastník.
Za svoju rádiostanicu si však sadne, ako povedal, každý deň. "O štvrtej hodine ráno. Naladíme sa, porozprávame, už na mňa priatelia čakajú. Niekedy mi vyjde čas aj popoludní, podľa toho, koľko je roboty doma," uviedol.
K rádioamatérstvu Ander pričuchol ešte v polovici 60. rokov na vojenčine. "Zaradili ma k radistom. O morzeovke som vedel, iba že je to bodka-čiarka," povedal. Po návrate pracoval u spojov, potom prešiel do samosprávy, ale naplno sa koníčku začal venovať, až keď pôsobenie na obecnom úrade zavŕšil.
"Rádiostanicu aj s príslušenstvom som si zadovážil od staršieho kolegu v Čachticiach. Vybral som sa tam po ňu bicyklom, naložil ju, no po ani nie troch kilometroch som skončil. Bicykel sa rozpadol, stokilovú záťaž nevydržal," zaspomínal Ander na začiatky.
Záujem klesá
Dodnes opatruje možno tisícku lístočkov, ktoré si rádioamatéri zvykli posielať na potvrdenie spojenia. Teraz je však už doba iná. "V čase internetu už niet až taký veľký záujem. Ale to čaro, keď sa na nejakej frekvencii ozve hlas z krajiny vzdialenej aj tisíce kilometrov, je nezameniteľné, internet ho nenahradí," povedal.
On sa takto spojil s rovnako "postihnutými" kolegami v Číne, Čile, Austrálii, Japonsku, na Novom Zélande, Argentíne i ďalších krajinách.
Rádioamatérstvo je na ústupe, ale on hneď vie, idúc autom, kde rádioamatér býva. "Pozerám po strechách, uvidím anténu a som v obraze," povedal.
