BOROVCE. Odev, ktorý nosili predchodcovia dnešných Borovčanov, má základy v piešťanskom kroji, avšak prvky typické iba pre túto obec by bolo ťažké na ňom hľadať. Dôvodom je, že obyvateľstvo sa v Borovciach po desaťročia miešalo vďaka prisťahovalcom z Oravy a Kysúc.
"Naša obec bola vždy poľnohospodárska. Zemepáni tu mali veľkostatok a na sezónne práce povolávali lacnú pracovnú silu z iných regiónov. Postupom času sa mnohí z poľnohospodárskych robotníkov aj s rodinami u nás usadili," povedal starosta Boroviec Ivan Šiška. Zaujímavé podľa neho je, že tento fenomén sa dotkol iba ich a v susedných obciach sa nevyskytol.
Vzácne nálezy
Pokojná atmosféra obce ničím nenaznačuje, že má za sebou bohatú a dlhú minulosť a je jedným z dôležitých archeologických nálezísk Slovenska. Encyklopédia obcí spomína, že osídlenie nastalo v neolite - odkryté boli sídliská volútovej, želiezovskej a lengyelskej kultúry s hromadným nálezom štiepaných pazúrikových nástrojov, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, nálezy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej a velaticko-baierdorfské nálezy z mladšej doby bronzovej, rímskobarbarské sídlisko z rozhrania 2. a 3. storočia a veľké slovanské žiarové pohrebisko zo 7. až 8. storočia.
"Pohrebisko sa nachádzalo v dnešnej zastavanej zóne smerom na obec Rakovice. Dve desaťročia u nás výskum robila archeologička Danica Staššíková-Štukovská s pozoruhodnými výsledkami," uviedol Šiška. Kopalo sa podľa jeho slov vo dvoroch, odkopávalo sa pod domami.
Hroby vydali mnohé vzácnosti, okrem iných aj na Slovensku i v Európe unikátny šperk - bronzovú schránku na ostatky svätých, ktorú možno spájať s počiatkami christianizácie. Dnes po vykopávkach, ktoré sa realizovali od 80. do 90. rokov, už takmer niet stopy, hoci pri väčších stavbách v tejto lokalite je potrebný dozor pamiatkarov doteraz.
Poľnohospodári
Dôkazom, že Borovce boli vždy poľnohospodárske sídlo, je aj erb obce, ktorý má v červenom štíte symbol sv. Vavrinca - zlatý vavrínový veniec. Na zachovanej pečati z roku 1719 je obraz sv. Vavrinca s ražňom v pravej a palmovou ratolesťou v ľavej ruke. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1262 ako Borey.
Neskôr v roku 1263 ako Bory, roku 1773 ako Borovce, maďarsky Vágbory, nemecky Borowitz. Do roku 1388 bola kráľovským majetkom, potom Borovce kráľ Žigmund daroval vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc, ktorý mal sídlo v Beckove. Stiborovcom patrili do roku 1430.
V 16. storočí sa stali zemianskou obcou, patrili rôznym šľachticom. V r. 1560 išlo o Pavla, Ľudovíta a Katarínu Bory a Jána Redneky. Neskôr sa objavujú aj zemepáni Očkayovci, Vietorisovci, Bosányiovci a iní. Po roku 1900 vystriedal zemianskych vlastníkov viedenský barón, veľkostatkár Springer, ktorý začal najímať spomínaných sezónnych robotníkov zo severného Slovenska.
Vypálené Turkami
Po vpáde Turkov v roku 1599 celá obec ľahla popolom. V roku 1600 sa v Borovciach uvádzajú iba štyri domy, ostatné boli spálené. V r. 1831 vypukla v dedine epidémia cholery. Matriky uvádzajú vo farnosti vyše sto mŕtvych. Vojny a choroby ovplyvňovali aj počet obyvateľov. V roku 1787 tu žilo 589 obyvateľov, roku 1900 - 755, roku 1940 - 935, roku 1970 - 1063.
Smutnou kapitolou novodobej histórie obce je násilná smrť kňaza Štefana Poláka priamo na fare v roku 1987. Páchateľ vraždy nebol doteraz odhalený, pretrváva podozrenie, že za ňou stojí komunistický režim. "Dvadsaťtri rokov sme nemali odvtedy farnosť, obnovili sme ju v roku 2011," povedal Šiška.
K pamiatkam obce patrí národná kultúrna pamiatka - kostol zasvätený sv. Vavrincovi. Postavili ho v rokoch 1777 až 1781 na mieste pôvodného, ktorý tam stál už v roku 1332.
