TRNAVA. Predchádzať vzniku neodvratných poškodení kultúrnych pamiatok včasným zachytením drobných poškodení sa snažia na Slovensku tri tímy odborníkov. Okrem Banskej Štiavnice a Spišskej Soboty majú svoje sídlo aj v Trnave.
Do ich pôsobnosti patrí celé západné Slovensko, od Bratislavského, cez Trnavský, Nitriansky až po Trenčiansky kraj.
Kým doposiaľ sa orientovali na pamiatky vo vlastníctve štátu, samospráv či cirkvi, od 1. mája tohto roka ich budú môcť požiadať o pomoc aj ostatní majitelia pamiatkovo chránených stavieb.
„Naša práca zahŕňa monitoring, spracovanie technickej správy a drobné zásahy. Štát bude ďalej garantovať deväťdesiat percent všetkých nákladov, vlastník uhradí len reálne spotrebovaný materiál a cestovné náklady,“ povedal v reportáži Tablet TV projektový manažér Branislav Rezník s tým, že jeden výjazd tímu tak majiteľa vyjde na sumu od sto do asi sedemsto eur.
Nenaplnené očakávania
Hoci od roku 2014, kedy sa projekt u nás rozbehol, urobili tímy spolu 210 inšpekčných prehliadok, priamo v Trnave sa uskutočnila len jedna.
„V rámci mesta sme zatiaľ robili inšpekciu len na Kostole sv. Heleny. Začiatkom roka sme k spolupráci oslovili aj mesto Trnava,“ hovorí Daniela Zacharová z trnavského tímu Pro Monumenta. Je rada, že podobná aktivita tu vznikla: „Je to jedna z foriem, ktorá má šancu pomôcť preklenúť akúsi komunikačnú bariéru medzi vlastníkmi pamiatok a orgánmi pamiatkovej starostlivosti.“
Keďže ide o úplne nový projekt Pamiatkového úradu bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností s takouto činnosťou, najprv podľa nej sami vyhľadávali a vytypovávali objekty a oslovovali ich vlastníkov, či nemajú o takúto službu záujem.
Napriek tomu, že tá bola bezplatná, stretli sa aj s negatívnymi reakciami. „Tie vyplývali asi z nenaplnených očakávaní vlastníkov. Naša práca je zameraná na údržbu, teda na prevenciu. Jej hlavnou náplňou je odstraňovanie drobných nedostatkov, ktoré by pri dlhodobom zanedbaní viedli k závažným poruchám. A odstraňovať takéto poruchy, vyžadujúce už žiaľ rozsiahlu koncepčnú obnovu, nie je v našich možnostiach,“ vysvetlila Zacharová.
Voda – úhlavný nepriateľ
V rámci monitoringu sa trnavský tím stretáva s rôznymi stupňami stavu pamiatok, od vyhovujúcich po veľmi narušené. Za najväčšieho nepriateľa stavieb pritom možno podľa Zacharovej označiť vodu – vo všetkých formách a spôsoboch prenikania do objektu.
„Napríklad dlhodobé zatekanie cez pár zlomených škridiel dokáže spôsobiť kolaps krovu, nesprávne riešenými rovnako ako zanedbanými strešnými žľabmi a zvodmi zavĺha murivo a pri významnom podmáčavaní terénu dochádza aj k statickým problémom,“ hovorí Zacharová.
Vo všeobecnosti podľa nej platí, že správna starostlivosť rovná sa priebežná údržba a priebežné odstraňovanie problémov v zárodku.
„Omnoho ekonomickejšie je vyčistiť ríny a vymeniť deravý žľab, ako riešiť nákladnú sanáciu zavlhnutia alebo výmenu zhnitej pomúrnice krovu,“ dodáva.
Správna starostlivosť o pamiatky sa podľa nej v ničom nelíši od starostlivosti o bežné nehnuteľnosti. Ľudia sú však často prekvapení, že ani opravené časti stavieb nevydržia naveky.
„Rozčarovanie nad stavom fasády opravovanej pred dvadsiatimi rokmi, navyše bez priebežnej údržby, ma vždy prekvapuje. Všetko predsa starne, materiály podliehajú veku, poveternosti, ľudským faktorom, konštrukcie neustále vnútorne pracujú a to si treba uvedomiť,“ uzatvára Zacharová.
