TRNAVA. Iniciatívu mesta Trnava vykonať nevyhnutnú údržbu zelene v priekope na Hlbokej ulici na rozdiel od niektorých obyvateľov privítali pamiatkari. Zanedbané stromy a kroviny podľa nich prinášali hradbám viac škody ako osohu, výhľadovo by sa však mohli zmeniť na kultivovaný park, podobný obľúbenej Promenáde.
„Trnavské mestské opevnenie bolo obohnané vodnou priekopou, ktorej svahy boli zatrávnené a bez stromov. Stromy alebo akákoľvek vyššia zeleň by totižto poskytovali útočisko nepriateľom. V súčasnosti sa stromy v priekope a jej svahoch osádzajú, ale podľa určitých pravidiel. Zeleň nesmie byť nasadená príliš husto, aby bola cenná pamiatka vidieť,“ hovorí Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu Trnava.
Statik: Zosuv nehrozí
Grznár upozorňuje na to, že veľkým problémom sú korene stromov, ktoré poškodzujú základy hradby tým, že ich prerastajú, rozrušujú a poškodzujú únosnosť sprašového telesa valu. Podľa statika Vladimíra Kohúta dokonca namiesto toho, aby svah stabilizovali, narušujú stromy jeho pevnosť.
Rúbu vyše dvesto stromov, aby zviditeľnili hradby Čítajte „V prípade jemnozrnných pôd, akými je aj trnavská spraš, stromy svah nespevňujú, ale nerovnomerným odvádzaním vody narúšajú jeho stabilitu. Nehovoriac o tom, že päť metrov od stavby by stromy vôbec nemali byť. Navyše, stabilita žiadnej stavby nemôže byť závislá od stromov,“ reagoval Kohút na obavy niektorých obyvateľov, že po výrube môže prísť k zosuvu.
Verejné toalety
Hustá húština stromov však so sebou prinášala aj ďalšie negatíva.
„Nedostatočný prehľad o priestore pred hradbou má za následok využívanie priestoru bezdomovcami a asociálmi a poškodzovanie hradieb zakladaním improvizovaných ohnísk, znečistením a fekáliami. Z technického hľadiska tento typ znečistenia, najmä fekálie, spôsobuje zasoľovanie muriva, jeho následné zvýšené vlhnutie a poškodzovanie mrazmi,“ vysvetlil Grznár.
Významná pamiatka, akou trnavské mestské opevnenie nesporne je, si takýto osud podľa jeho slov nezaslúži.„Treba si uvedomiť, že trnavské hradby sú jediným celotehlovým stredovekým mestským opevnením na Slovensku i v rámci bývalého Československa, čo zvyšuje ich význam a atraktivitu. Mali by byť preto v celom rozsahu prezentované ako jedna z dominánt a nie zotrvávať prekryté náhodnými náletmi zelene,“ uzavrel Grznár.
Môže to byť podľa neho zaujímavé aj pre ľudí prechádzajúcich Trnavou, ktorí by pri prejazde Hlbokou ulicou sledovali osemsto metrov dlhú hradbu jedného z najväčších mestských opevnení v strednej Európe.
