Celých 16 rokov bol verný bílím andelom a v najvyššej súťaži za nich odohral 428 zápasov, v ktorých zaznamenal úctyhodných 84 gólov. V krátkosti sa obzrime za dlhou trnavskou kariérou Kunu.
Do Trnavy prišiel tento hlohovecký rodák v októbri 1963 ako 16 a pol ročný. Prvé mužstvo, hrajúce v II. lige, viedol Anton Malatinský a boli v ňom okrem iných Stacho, J. Horváth, Šturdík, Slezák, Benko a ďalší. Po návrate do 1. ligy v lete 1964 debutoval Kuna doma proti Slovanu (1:1). Mužstvo sa postupne stabilizovalo, vrátil sa Adamec, z vojny Kabát, začal hrať Dobiaš. V roku 1967 vyhrala Trnava ČS. pohár, na jeseň i Stredoeurópsky pohár a o rok získal Spartak prvý titul majstra. Namaškrtení spartakovci, v strede poľa s Kunom, žali ďalšie úspechy. Hoci tréner Malatinský odišiel do Viedne, druhý titul získali v roku 1969 s Jánom Huckom, tretí po dvoch rokoch s Valérom Švecom a štvrtý i piaty znovu s Toni-báčim Malatinským. Pri všetkých piatich hviezdičkách bolo celkovo 10 hráčov, žiaľ, ako prvý z nich odišiel jeden z najlepších – Ladislav Kuna. Po majstrovských sezónach hral Kuna v Spartaku (s Dobiašom a Fandelom) pod vedením trénerov Milana Moravca, Viliama Nováka a Valéra Šveca.
Pelého dres
Pri pohľade na ďalšie úspechy Ladislava Kunu musíme pokračovať rokom 1969, keď získal s Trnavou druhý titul, s reprezentáciou vybojoval postup na MS do Mexika a v Prahe, v ankete časopisu Stadión, ho vyhlásili za futbalistu roka, čo bolo na 22-ročného futbalistu naozaj veľa. Ako neskorší trnavský futbalový prezident často spomínal mexický šampionát v roku 1970 bol romantickým, lebo v skupine mali naši veľmi silnú Brazíliu. Aj naše mužstvo, pod vedením trénera Jozefa Marka, bolo silné, ale doplatilo na nekvalitnú prípravu. Do riedkeho mexického vzduchu prišlo neskoro a proti Brazílii i Rumunsku mali hráči už v polčase problémy s dýchaním. Až proti Anglicku zahrali dobre, no prehrali gólom z penalty 0:1. Kuna si z MS doniesol veľmi cenný suvenír – dres vtedajšieho kráľa futbalu Pelého. V česko-slovenskej reprezentácii odohral Kuna za osem rokov, aj ako kapitán mužstva, celkom 47 zápasov a dal 9 gólov.
Nezabudnuteľný Ajax
Pozoruhodné úspechy dosiahli Trnavčania aj na európskej scéne hlavne vďaka tomu, že akousi vnútornou myšlienkou mužstva bolo porážať silných. V lige to boli pražské a bratislavské mužstvá, na medzinárodných kolbištiach sa učili v Južnej a Strednej Amerike, kde hrali napr. proti Botafogu, River Plate, Alianze Lima, FC Guadalajara, Sportingu Lisabon, reprezentáciam Mexika, Kolumbie, Peru a mnohým ďalším kvalitným súperom. V európskych pohároch nastúpil Kuna za Trnavu 31-krát a dal 6 gólov, z nich dva v semifinále PEM Ajaxu Amsterdam. To je úspech, akým sa v kategórii majstrov u nás nemôže pochváliť nik.
(zdroj: ARCHÍV)Tretí vrchol kariéry
Veľkou poctou pre Kunu bola aj účasť vo výbere sveta na rozlúčkovom zápase brankára Leva Jašina 12. mája 1971 v Moskve spolu s brankárom pražskej Dukly Ivom Viktorom. Túto poctu spolu s piatimi trnavskými titulmi a štartom na MS 1970 považoval Kuna za svoje tri vrcholy aktívnej futbalovej kariéry.
V majstrovskom Spartaku boli dve skupiny hráčov. Jednu tvorili Jarábek, Adamec, Dobiaš a Kuna, druhú Švec, Majerník, Hrušecký a Kabát. Vzájomne sa navštevovali, chodili na spoločné dovolenky. Taký bol ich normálny život. Na ihrisku však boli v rovnakých dresoch a ťahali za spoločný povraz. Prečo bol Kuna verný trnavským farbám? V tom čase to mali tréneri zľahčené, hráči nemohli prestupovať bez súhlasu klubu. Tréner Vengloš ho raz lanáril do Slovana, no keď išiel za predsedom Ferkom Novákom, ten jeho požiadavku kategoricky zamietol, a tak hral za Spartak 16 rokov.
Prvý zahraničný prestup
Až v lete 1980, ako 33-ročný, prestúpil do Admiry-Wacker Viedeň. Tu hral tri roky a ďalšie dva roky bol v St. Pöltene, kde hrával so Švehlíkom i Panenkom a súčasne, ako 37-ročný, začínal popri Toni-báčim robiť asistenta. Na toto obdobie veľmi rád spomínal, od trénera Malatinského sa mnoho naučil. Ich vzťah už bol kolegiálny a nie ako dovtedy – tréner a hráč. Malatinský býval v St. Pöltene, Kuna ho navštevoval a spolu sa bavili o futbale. Boli to nádherné časy. Vôbec, Kuna mal šťastie na fantastických trénerov nielen po odbornej stránke, ale aj ľudskej. Či už to bol Anton Malatinský, Ján Hucko, Jozef Marko, Milan Moravec, Jozef Vengloš i Václav Ježek. Žili s mužstvom, robili futbal nie iba za cenu peňazí. Od žiadneho z nich nepočul vulgárne slová, ich inteligencia im to nedovoľovala. Pokiaľ ide o trénerskú dráhu, Kuna trénoval v Rakúsku Mödling a Wiener Neustadt, u nás postupne Trnavu, Piešťany, Dunajskú Stredu, ODu Trenčín, Martin a Pod-brezovú. Od konca roku 2007 sa stal prezidentom Spartaka, teda klubu, ktorému zasvätil podstatnú časť svojho futbalového života, kde vždy patril a aj navždy bude patriť.
Prehra už v lietadle
A ako vnímal Kuna priaznivcov bílích andelov? Trnavskí fanúšikovia mali podľa neho západoeurópsku úroveň. Obecenstvo žilo a cítilo s mužstvom, už počas majstrovskej éry tak bolo. Ivo Viktor mu kedysi hovoril, že keď pražská Dukla išla hrať do Trnavy a cestovala letecky do Bratislavy, už v Senci prehrávala 0:1, lebo vedela, čo ju v malom Ríme čaká. Po určitej stagnácii sa to v posledných rokoch znova oživilo. Vždy tvrdil, že diváci v Trnave sú fantastickí, no potrebujú impulz od hráčov i vedenia klubu.
Kniha futbalového elegána Ladislava Kunu sa síce pred piatimi rokmi zavrela, no v srdciach trnavských priaznivcov jeho meno bude zapísané navždy. Na jeho večnú pamiatku bolo číslo 9, s ktorým hrával, navždy vyradené zo sady dresov ligového A mužstva Spartaka. Jeho meno sa spomínalo aj pri oslavách 90. výročia organizovaného futbalu v Trnave, určite sa bude aj pri storočnici a aj pri ďalších jubileách v budúcnosti. S Lackom Kunom je spojené aj darovanie krvi priaznivcami Spartaka a najnovšie aj najlepší trnavský hráč sezóny dostane Cenu Ladislava Kunu. Na hráča jeho formátu, verného trnavským farbám, nemožno nikdy zabudnúť.
Autor: MIKI, STC
