TRNAVA. Mestskí poslanci schválili na svojom poslednom minuloročnom zasadnutí spracovanie štúdie komerčno- obchodnej zóny na okraji Trnavy. Aj napriek tomu, že ide iba o štúdiu, mnohí ľudia z Linčianskej sa takéhoto riešenia bez existencie južného obchvatu obávajú.
Na redakčný mail a na našom facebooku reagovali desiatky ľudí z tohto sídliska. Potenciálni zákazníci by vraj museli využívať Mikovíniho a Zelenečskú, ktoré už teraz patria medzi najvyťaženejšie ulice Trnavy.
Štúdia hovorí o toto mieste. Malo by tu vyrásť nové centrum. (zdroj: PB)Niektorým sa to nepozdáva
Štúdia sa nepozdáva aj niektorým poslancom. „Čo sa týka schválenia zámeru spracovania urbanistickej štúdie obchodno-podnikateľskej zóny, toto považujem za vážnu chybu. Na mestskom zastupiteľstve i na rokovaní mestskej rady sme opakovane upozorňovali, že je nezodpovedné súhlasiť s ďalšou výstavbou v lokalite ulíc Mikovíniho a Zelenečská," zhrnul mestský poslanec Rastislav Mráz.
Navyše, v blízkej budúcnosti sa plánuje aj výstavba ďalších viac ako 200 bytových jednotiek v rámci plánovaného komplexu MIKO na Mikovíniho. „Zodpovedné je vyčkať s realizáciou ďalších rozvojových zámerov v meste po vyriešení vypuklých problémov s dynamickou dopravou," dodal Mráz.
Mikovíniho pritom patrí do prvej trojky najhorších ulíc Trnavy. Cez Golianovu a Nerudovu vedie obchádzka tranzitnej dopravy smerujúcej z Bratislavskej. Navyše, neďaleko je viacero fabrík na jednom mieste, pracujú v nich tisíce ľudí. Ide o Boge, Sachs či Johns Mannville. Priemyselný park sa pomaly rozrastá a j o ďalšie predajne či motoservisy. Situácia sa na týchto tranzitných uliciach v poslednom období rapídne zhoršila. Špička už nie je otázkou rána a popoludnia, podľa viacerých respondentov ide už o celodenný jav.
Problémy nastali až po presmerovaní dopravy
„Ráno a popoludní sú Golianova a Nerudova plné, zápcha siaha od kruháča so Zelenečskou až po Bratislavskú," napísala Eva z Golianovej. Väčšiu časť bytu má orientovanú práve do tejto rušnej ulice. Pred presmerovaním dopravy vraj takéto problémy nemali.
Popri rušnej ulici sú desiatky parkovacích miest. Vyjsť z neho býva často nemožné. „Mnohí ťa ignorujú, ďalší na teba vytrubujú. Taká je realita, keď sadnem do auta ráno alebo popoludní," doplnil ďalší diskutujúci z Nerudovej.
„Počet áut a kamiónov neustále rastie. Budeme znova žiadať o meranie hluku," dodala Eva. Meranie hluku vykonáva Úrad verejného zdravotníctva SR. Trnavská pobočka sídli zhodou okolností neďaleko. Naposledy ju zisťovali ešte v roku 2013.
Vtedy merali na troch kontrolných miestach. „Podľa protokolu výsledky merania hluku nepresahujú prípustnú hodnotu hluku pred obytným domom na Nerudovej číslo 8, mierne prekračujú pred Golianovou 26. Prípustná hodnota hluku bola prekročená pred vonkajším priestorom obytného domu Golianova 56," zhrnul Tomáš Hauko z regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Tam namerali viac ako 65 decibelov, referenčná hodnota pre deň je 60 decibelov.
„Výsledky merania boli odoslané správcovi pozemných komunikácií, mestu Trnava, ktorý je podľa zákona povinný zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty," doplnil. Mesto krátko nato zalialo problémové úseky na oboch uliciach, aby prázdne nákladiaky nerobili rámus, osadili aj dopravnú značku obmedzujúcu rýchlosť.
Od piatej ráno do desiatej večer tadiaľ môžu jazdiť nákladiaky iba 30 kilometrov za hodinu. Podľa miestnych to pomohlo iba čiastočne.
„Obchvat" cez Linčiansku, po Nerudovej a Golianovej bude fungovať až do otvorenia južného obchvatu. Termín jeho výstavby je stále neistý.
„Očakávam od vedenia mesta, že vyvinie primeraný tlak na Slovenskú správu ciest, aby sa vo veci konalo. Predchádzajúce vedenie im aspoň zanechalo pripravenú projektovú dokumentáciu a vybudovaný nový kruhový objazd na Bratislavskej ceste," doplnil Mráz.
Stále je ešte otázny
Južný obchvat Trnavy ešte nie je istý. V súčasnosti sa spracováva štúdia realizovateľnosti, ktorá má preukázať jeho opodstatnenosť. Je tiež podmienkou získania nenávratného finančného príspevku z európskych fondov. Hotová má byť v máji.
„V prípade potvrdenia opodstatnenosti a po pridelení finančných prostriedkov na rok 2017 bude ďalšia príprava stavby pokračovať obvyklým spôsobom až po získanie stavebných povolení," zhrnula Zuzana Hromcová, hovorkyňa Slovenskej správy ciest.
Najsmelšie odhady hovoria o rokoch 2018 - 2019, počas ktorých by sa mohlo začať s jeho výstavbou. Hotový by mal byť do dvoch rokov.
