Ohlas života a diela Svetozára Hurbana Vajanského hlasno rezonoval ešte dlho po jeho smrti. Boli to predovšetkým vyše desaťzväzkové vydania Zobraných diel Sv. Hurbana Vajanského. Prvý takýto súbor vyšiel v rokoch 1924 - 1932 v 12 zväzkoch v Trnave zásluhou Spolku sv. Vojtecha. Druhý súbor vyšiel v rokoch 1934 - 1939 v Matici slovenskej v Martine a obsahoval 18 zväzkov.
Z rozsiahleho literárneho diela Svetozára Hurbana Vajanského však okrem týchto monumentálnych vydavateľských projektov v priebehu rokov vyšli viaceré výbery z jeho mnohostrannej tvorby. Bola to opäť Trnava, čo v roku 1926 vydala jednak Výbor z diel Svetozára Hurbana Vajanského, a jednak výber z jeho publicistickej a esejistickej tvorby, nazvaný jednoducho, ale príznačne - Mládeži.
Obe knihy na seba nadväzovali. Výber z poviedok a noviel bol totiž zameraný na dospievajúcu mládež. Reprezentačný Výbor z díla S. Hurbana Vajanského vyšiel po česky v Prahe v roku 1937 pri príležitosti jeho nedožitých deväťdesiatych narodenín. Dva roky po Druhej svetovej vojne, teda v roku 1947, pri príležitosti stých narodenín spisovateľa a všestranného národného dejateľa, vydala Matica slovenská reprezentačný Výbor z diela. O deväť rokov neskôr (1956) literárny kritik a historik Stanislav Šmatlák pripomenul Vajanského aj ako básnika.
V slovenskom nakladateľstve detskej knihy v Bratislavy vyšiel Výber z poézie, ktorý bol zameraný na mladé čitateľské vrstvy a tematicky orientovaný na sociálne a baladicky ladené básne. Ďalšie dve vydania výberov z jeho tvorby vyšli v rozpätí dvoch dekád pri príležitosti spisovateľových okrúhlych jubileí. Výber z jeho kratšej epiky pod názvom Babie leto v roku 1957 editorsky pripravil literárny kritik Michal Chorvát, editorom výberu z roku 1967, ktorý vyšiel pod názvom Kandidát, bol literárny historik Ivan Kusý. Ďalší výber, tentoraz programovo zameraný na dorastajúcu mládež, v roku 1971 pod názvom Svadobné šaty zostavila redaktorka kníh pre deti a mládež Lýdia Kyseľová.
O živom odkaze Vajanského diela aj pre generácie z druhej polovice 20. storočia svedčí spoločné vydanie dvoch Vajanského noviel, a to - Letiace tiene a Pustokvet. Vyšli v roku 1979 vo vydavateľstve Tatran v Bratislave v osvedčenej a obľúbenej edícii Hviezdoslavova knižnica, s ilustráciami Stanislava Dusíka. Na vydanie temer akademického charakteru ich pripravil Ivan Kusý. V obsiahlom doslove novely nazýva malými románmi a ich vznik charakterizuje takto: Malé romány a Pustokvet tvoria oblúk Vajanského úporného hľadania možnosti záchrany slovenského národa v časoch preň najhorších. Tejto ušľachtilej angažovanosti podriadil vo svojom prozaickom diele všetko.(...)
Nedostatočná znalosť minulosti viedla niektorých ďhodnotiteľovď Vajanského prózy k tomu, že jej deje umiestňovali do šesťdesiatych rokov 19. storočia a zas iní na stredné Slovensko. Vajanský však niekde až dokumentárne verne zachytil kaštiele, dediny i mestečká, hory i cesty, romantické ruiny i domy všetkých spoločenských vrstiev (s citom pre krásu architektúry) okolia Senice, prírody ľudskou rukou uhladenej. Zachytil aj život tohto kraja, neveľmi vzdialeného od Viedne, v časoch grűnderského kapitalizmu.
Na Vajanského básnické začiatky i na jeho ďalšiu básnickú tvorbu si po dlhšom čase (1971) spomenuli vo vydavateľstve Tatran
v Bratislave. V reprezentačnej darčekovej edícii Kvety a s ilustráciami Ferdinanda Hložníka vydali pod názvom Čo ľud môj cíti... obsiahly výber z Vajanského básnického diela. Výber zostavil literárny vedec Peter Liba, ktorý v doslove o Vajanskom - básnikovi
napísal aj toto: Vajanský básnik je zložitá osobnosť, je básnikom porobeného národa, ktorému sa posvätil celý, vedome a oddane, a aj
preto možno smelo povedať, nestráca na čitateľskej príťažlivosti ani dnes, nemusí sa chápať ako odžité literárne historikum, nemajúce čo povedať našej prítomnosti. (...)
Cesta Vajanského básnika je determinovaná stavom slovenskej literatúry a jej mimoestetickými funkciami, aké vyplývali pre ňu v čase národnej poroby a sociálnej zaostalosti nášho ľudu. A v závere dodáva: Je to programová poézia, v ktorej niet veľkých tvorivých drám, lebo tie sa odohrali u Vajanského mimo poézie. On sa stotožnil so služobnou povinnosťou literatúry vo vzťahu k národnej literatúre a politickej koncepcii. V tom nie je tragika ani malosť, v tom je jeho prínos i obmedzenia.
Bol živým svedkom svojej doby, stál na rozhraní dvoch období slovenskej literatúry, preto završuje a preto aj pripravuje nové cesty. Nemožno ho obísť a nemožno vidieť slovenskú poéziu ponad neho. Ťažiskom tohto výberu sú sociálne orientované básne z prvých
dvoch zbierok - Tatry a more a Spod jarma. Z debutu vybral 10 básní a z druhej zbierky 18, sú medzi nimi aj lyricko-epické poémy Herodes a Kráľova Perla. Báseň Nová vesna venoval priateľovi, rovesníkovi a celoživotnému literárnemu druhovi P. O. Hviezdoslavovi.
Vajanského tvorba bola širokospektrálna.
Okrem umeleckých žánrov a každodennej publicistiky sa venoval aj literárnej kritike a teórii a výtvarnému umeniu. Tieto štúdie, eseje a články za života však uverejňoval v rôznych literárnych periodikách, umenovedných a viacerých kultúrno-politických časopisoch. Niektoré z nich prebrali aj české a ruské periodiká. Výber z týchto publicistických vystúpení v rokoch 1956 a 1957 editorsky pripravil literárny historik Cyril Kraus. Majú názvy State o slovenskej literatúre a State o svetovej literatúre. Rovnako bohatá a plná myšlienok bola aj Vajanského korešpondencia. Zaujala viacerých bádateľov. Napríklad Stanislav Šmatlák v roku 1962 pripravil knižné vydanie Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym a literárny historik Pavol Petrus dokonca 3 zväzky Korešpondencie Svetozára Hurbana Vajanského. Postupne vyšli v rokoch 1967, 1972 a 1978, teda v rozpätí desiatich rokov, čo svedčí o Vajanského rozsiahlych domácich i zahraničných kontaktoch, ako aj trpezlivej práci editora.
