Prechádzali sa v ňom šľachtici i sedliaci, dnes je krok od odumretia +fotogaléria

Viac ako sedemnásť hektárov s vyše 1700 stromami. Mestský park v Piešťanoch vyhlásili v 60. rokoch za kultúrnu pamiatku. Park by potreboval znova nakopnúť.

Mestský park v Piešťanoch.Mestský park v Piešťanoch. (Zdroj: PB)

PIEŠŤANY. Snáď žiadne mesto na Slovensku sa nemôže pochváliť takým rozľahlým parkom hneď vedľa svojho centra ako Piešťany. Na ploche viac ako 17 hektárov sa rozprestiera Mestský park, ktorý je spojený s vyše 5-hektárovým Sadom Andreja Kmeťa. Dohromady vytvárajú celok s približne 2100 drevinami. Aspoň toľko ich narátali počas poslednej inventarizácie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mestský park v Piešťanoch bol pôvodne kúpeľným parkom. Založil ho v roku 1865 majiteľ majetkov v Piešťanoch a Hlohovci – Jozef Erdödy, neskôr ho zveľaďovali nájomcovia kúpeľov Winterovci.

SkryťVypnúť reklamu

V parku nájdete aj stromy, s ktorými sa bežne stretnete iba v botanických záhradách. Ide napríklad o ľaliovník tulipánokvetý, gledičiu trojtŕňovú, katalpu bignoniovitú, pavlovniu plstnatú a ďalšie. „Za priestorovo cennú skupinu s vysokým vekom sa považuje aleja pagaštana konského a skupina lesných a čiernych borovíc,“ popísala Hana Dupkaničová, riaditeľka Služieb mesta Piešťany.

Drahá údržba

Starostlivosť o rozľahlý park aj niečo stojí, len bežná údržba vyjde na tisíce eur ročne. Vzhľadom na to, že od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou, všetky zásahy či zmeny musia konzultovať s pamiatkarmi.

Celoročné finančné náklady na chod parku nám nevedela riaditeľka ani odhadnúť. Závisia od množstva faktorov, často nepredvídaných. Koľko park ročne „stojí“, nie je možné presne vyčísliť. „Dostávame na údržbu zelene balík peňazí a nedelíme ich na jednotlivé časti mesta. Podľa programového rozpočtu ide na starostlivosť o zeleň v tomto roku 467- tisíc eur. V tejto sume sú zahrnuté platy, odvody, poistky, stravné, materiál pohonné hmoty a ďalšie,“ zhrnula Dupkaničová.

SkryťVypnúť reklamu

Za najväčších škodcov možno označiť Ploskáčika pagaštanového, ktorý ničí stromy, konkrétne listy pagaštana konského a spôsobuje ich predčasné odumieranie. Ďalej sú to vandali, ktorých pohnútky sú často nepredvídateľné. S bezdomovcami, ktorí sa zdržujú v odľahlejších častiach parku hlavne počas leta, vraj vážnejšie problémy nemajú. A, samozrejme, rozmary počasia. Silný vietor tu každý rok láme konáre prestarnutých stromov. Jeseň býva v parku zrejme najnáročnejším ročným obdobím na údržbu, opadané lístie zberajú dvakrát. Vzhľadom na veľkú plochu je závislé od techniky i ľudí.

Ešte pred rokom sme sa od riaditeľky dozvedeli, že ju zabezpečuje päť až sedem strojov, niekoľko zamestnancov s fukármi, ďalší zasa zabezpečujú odvoz lístia.

Tisíc eur na deň

Jesenné čistenie závisí predovšetkým od počasia, prejsť celú plochu za ideálneho počasia zaberie približne desať pracovných dní. Pozberané lístie či konáre končia v Záhrade – Kanada na Vrbovskej ceste.

SkryťVypnúť reklamu

„Tu máme vybudovanú spevnenú plochu, ktorá slúži na zhromažďovanie bioodpadu,“ doplnila Dupkaničová. Ten podrvia a odvezú do kompostárne v Bernolákove. Denne tam počas jesenných udržiavacích prác končí aj 15 ton lístia. Náklady na hrabanie parku odhadla na približne tisíc eur na deň. V parku sa toho v posledných rokoch príliš nezmenilo. Okrem sochy Milana Rastislava Štefánika, na ktorú sa vyzbierali nadšenci, sa dá hovoriť iba o minimálnych zmenách. Ešte v lete napríklad obnovili kamenné odpočívadlo, ktoré obkolesili bylinkovou záhradou aj za pomoci verejnosti.

„Postupne sa odstraňujú aj poškodené a odumreté dreviny a vysádzajú náhradné mladé stromy v zmysle projektovej dokumentácie, v systéme klasickej generačnej výmeny porastových štruktúr,“ ozrejmila Dupkaničová.

Existuje projekt

Existuje projektová dokumentácia s názvom Mestský park Piešťany – rekonštrukcia od kolektívu autorov, ktorí pred niekoľkými rokmi vyhrali architektonicko-urbanistickú súťaž. „Dokumentácia obsahuje novú atraktívnu náplň parku pre dnešnú potrebu návštevníkov. Ide napríklad o nový mobiliár, parkové lúky pre polyfunkčné využitie, bludisko, umiestnenie parkového občerstvenia, zaujímavé herné a športové náradie, centrálny kvetinový parter, kvitnúce lúčne porasty, nové osvetlenie a ďalšie,“ ozrejmila Dupkaničová.

Všetky zmeny v parku sa preto riešia podľa plánu tejto rekonštrukcie a zaužívaných odborných zásahov. V neposlednom rade aj podľa finančných možností mesta. Ešte v apríli sa uskutočnilo pracovné stretnutie ohľadne víťazného projektu obnovy parku za účasti ich autoriek, niekoľkých pracovníkov mestského úradu a Služieb mesta Piešťany. Cieľom bolo rozčleniť obnovu na viacero menších etáp tak, aby boli zrealizovateľné. Pôvodný plán rátal s tromi etapami.

Vyše 30-tisíc na výrub

„Prítomní v diskusii vyjadrili názor, že takéto rozčlenenie nie je akceptovateľné a reálne najmä s prihliadnutím na finančné možnosti; z uvedeného dôvodu je potrebné rozdelenie na menšie celky, pričom sa ako vhodné javí rozčlenenie podľa jednotlivých stavebných objektov,“ zhrnula informácie z pracovného stretnutia Eva Bereczová, hovorkyňa mesta Piešťany.

V minulom roku bolo v rámci rozpočtu na ošetrenie a výrub drevín vyčlenených 37-tisíc eur. Eva Wernerová zo Služieb mesta Piešťany upozornila, že park jednoznačne potrebuje zvýšiť atraktivitu pre obyvateľov mesta i jeho návštevníkov. „V súčasnosti je ho možné na stupnici hodnotenia zaradiť na predposledný stupeň = „havária“, pričom posledným stupňom je „odumieranie parku“.“

Riaditeľka Dupkaničová zároveň upozornila na zlý stav topoľov v aleji vedľa ulice Pod Párovcami. V prípade výrubu musia požiadať Ministerstvo životného prostredia SR o ďalšiu výnimku na odstránenie početných hniezd havranov na týchto stromoch. Na mestskom úrade sa hovorí aj o tom, že v rozpočtoch mesta na nasledujúcich 5 až 7 rokov bude potrebné každý rok vyčleniť určitú čiastku na rekonštrukciu parku.

Do akej miery sa budú realizovať plánované zmeny je závislé od finančných možností mesta. Budúcnosť parku je preto zatiaľ neistá.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Trnava

Komerčné články

  1. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva?
  2. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  3. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  4. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde
  5. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  6. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  7. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  8. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  1. Budúci lesníci opäť v teréne: S LESY SR vysadia les novej generá
  2. Slovenské naj na jednom mieste. Stačí lúštiť
  3. Nový rekord v politickom terore utvorili Červení Khméri
  4. Šéf nemocníc v Šaci Sabol: Nemôžeme byť spokojní s počtom roboti
  5. Chcete dokonalé zuby? Čo vám reklamy nepovedia
  6. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  7. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde
  8. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  1. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu 101 931
  2. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna 21 468
  3. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže 11 233
  4. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 8 474
  5. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok 6 429
  6. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky 5 165
  7. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 4 751
  8. Šaca - centrum robotickej chirurgie na východe Slovenska 4 502
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Rastislav Mráz.

Už od mája bude na periférii Trnavy fungovať záchytné parkovisko.


1

Polícia zverejnila štatistiku za uplynulý týždeň.


TASR
Ilustračné foto.

Týkať sa bude Veľkej noci a veľkonočných prázdnin.


TASR

Došlo k nej pri Siladiciach.


TASR

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu