Čo sa vám premietne, keď sa spomenie Japonsko, alebo aké asociácie máte spojené s touto krajinou? Nám sa ani nesnívalo, že niekedy zavítame práve sem a k tomu ešte na bicykloch. To čo sme si zafixovali ešte zo základnej školy plus to, čo sa na nás nalepilo z iných zdrojov, by sa dalo zhrnúť do pár viet.
Japonci sú malí, šikmookí ľudkovia, ktorí nepretržite fotia alebo sú zaujatí nejakým tým tamagoči a prežívajú hlavne na ryži a sushi. Z histórie by sme k tomu pridali pojmy ako kimono, hara-kiri, kamikaze, samuraj, katana a prípadne nejaká tá geisha. Boli sme teda, ako vidíte, patrične pripravení na túto krajinu, ktorá nás, musíme povedať, riadne prekvapila a predčila naše očakávania.
Prvý kultúrny šok sme zažili hneď po pristátí na ostrove Hokkaido (najsevernejšom z Japonských ostrovov). Oproti Indonézii sme sa ocitli na úplne inej planéte. Privítali nás kvalitné, prázdne, široké cesty, malé usadlosti a hlavne husté lesy, čistý vzduch a úžasný pokoj. Žiadny adrenalín zo stoviek motopedov, klaksónov áut, pouličných predavačov, túlavých psov a tony odpadkov. Skrátka, prišli sme do krajiny, ktorá na nás zapôsobila dojmom spomaleného nemého filmu.
Prvou vecou, ktorú sme postrehli, bolo, že Japonci sú majstri v budovaní infraštruktúry. Ich cesty, mosty, tunely sú ozajstné inžinierske diela, ktoré nielen slúžia danému účelu, ale aj dokonale zapadajú do krajiny a prírody.
Bicyklovať po takýchto cestách a cez krajinu, ktorá má prírodu v obrovskej úcte a oplýva jedinečnou kultúru s veľmi srdečnými ľuďmi, je „raj“ pre každého cyklistu. Veľmi nás prekvapili japonské lesy a ich pretrvávajúca divočina. Ostrov Hokkaido a tiež sever ostrova Honšu je vlastne jeden obrovský les plný života. Tak isto ako v Tatrách aj tu stále žijú medvede (na ostrove Hokkaido medveď hnedý a na ostrove Honšu medveď čierny) a je ich tu pomerne dosť.
Výstražné tabuľky sú skoro všade a Japonci samotní si pripevňujú na batohy, bicykle alebo aj školské tašky malé zvončeky. Deti, vracajúce sa zo škôl, nám svojím „cinkaním“ pripomínali čriedu oviec pasúcu sa na Liptovských holiach.
Raz sme dokonca čítali článok (anglický preklad), ako nejaký dôchodca oprášil svoje bojové schopnosti a použil na medveďa karate. Japonská polícia požiadala občanov, aby takto radšej nepostupovali. Dobre sme sa zasmiali a povedali si: „Japanese style!“:-)
Japonsko je krajina, kde príroda a jej dedičstvo sú dostupné pre každého človeka. Videli sme tu úžasné vulkanické údolia, kúpali sme sa v termálnom vodopáde, navštívili prastaré lesy, a to bez akýchkoľvek poplatkov a obmedzení. Rovnako je to aj so stanovaním, ktoré pre nás znamená prechodný domov. Mnohé kempy sú zadarmo, nachádzajú sa v panenskej prírode a sú skvelo udržiavané. Okrem nich sa však dá kempovať skoro všade. Na pláži, v mestskom parku alebo michi-noeki (cestné odpočívadlo, no skôr to pripomína obchod a reštauráciu v prírode).
Ľudia nás prekvapili rovnakým spôsobom. Po Bali, kde po vás aj deti kričia: „Mister, mister. Money, money!“, Japonci sa iba usmievajú, zdravia a snažia sa, aby ste sa cítili vítaní. Zhodli sme sa, že Japonci sú najštedrejší ľudia, akých sme zatiaľ stretli.
V dlhých kopcoch „domáci“ kričia „Gambatte, gambatte!“ (Poďme, poďme), a pristavia sa so studeným zeleným čajom alebo vreckom zeleniny (napríklad rajčín). Dajú vám proste, čo majú a zo srdca zaželajú „kiwotsukete“ (dajte si pozor, šťastnú cestu).
Tu v Japonsku sa cyklisti majú ako králi, a to hlavne vďaka bežným ľuďom. Viac o týchto malých ľudkoch, podobných mravčekom, napíšeme v nabudúce.
Ak chcete dvojicu podporiť v cestovaní, informácie hľadajte na facebookovej stránke Cycle2Inspire
Autor: Cycle2Inspire/Oliver, Janka
