Každý človek si vytvára nejaký ten predsudok alebo, krajšie povedané, predstavu o niečom a niekom. To sa deje ešte predtým, než sa s konkrétnou vecou, miestom alebo človekom skutočne oboznámi. Naša predstava je väčšinou tvorená informáciami, ktoré sa k nám dostali z rôznych zdrojov, či už sú pravdivé, alebo nie.
Za posledný rok sa nám na cestách len málokrát stalo, že by sa naša predstava o danom mieste stretla s tým, čo sme v skutočnosti zažili. Ako cykloturisti sa najčastejšie stretávame s „domorodcami“, ktorí sú súčasťou nejakého systému, celku, ktorý ich podľa určitých hodnôt, tradícií a smerníc vedome a podvedome tvaruje. Je naozaj fascinujúce spoznávať jednotlivé kultúry, no bez otvorenej mysle by sa to nedalo. Snažíme sa preto dívať na udalosti, ľudí a ich tradície s rešpektom, ale aj s nadhľadom. Len vtedy sa nám daná krajina a jej ľudia otvoria a ukáže sa nám ich skutočný život.
Ako cykloturisti sme tiež neustále vystavení priazni alebo nepriazni ľudí a pocit bezpečia je pre nás nesmierne dôležitý. Sú krajiny a miesta, kde by sme si asi len tak stan nepostavili. No naopak, sú miesta, kde sa človek skutočne nemusí obávať a môže svoj bicykel odstaviť len tak pred obchodom. Prekvapení sme zistili, že tieto rozdiely sú obrovské aj vo vyspelých krajinách.
Napríklad v Tokiu sa človek nemusí báť, že by mu z vrecka uchmatli telefón, zatiaľ čo v Barcelone musí byť neustále v strehu. Aj takto sa odzrkadľuje charakter spoločnosti.
Ďalším dôležitým aspektom cykloturistiky je príroda. Máme radi lesy, moria, hory, čerstvý vzduch, zvieratá, bylinky – skrátka všetko, čo nám matka Zem ponúka. Neradi trávime čas vo veľkých mestách, industriálnych zónach alebo rušných cestách. S údivom sa dívame na rozdiely prístupu jednotlivých krajín k prírode, jej zveľaďovaniu alebo, naopak, pustošeniu.
Pochopili sme, že vyspelosť krajiny sa dá hodnotiť aj jej prístupom k prírode a životnému prostrediu. Nemyslíme tým iba národné parky a turistické miesta, ale hlavne prostredie, v ktorom ľudia žijú. Už aj počas jedného dňa na bicykli sa dá utvoriť obraz o tom, akú úlohu zohráva príroda v danej spoločnosti. Napríklad je úplne bežným javom vidieť na Bali (Indonézia) sypať smeti do riek, alebo počúvať príbehy domácich farmárov na Novom Zélande, ako za jedno sobotné ráno vystrieľali stopäťdesiat kačíc, len tak , pre zábavu.
S infraštruktúrou je to podobné – čím vyspelejšia je krajina, tým ľahší je život cestovateľa. No krásne cyklotrasy bez príjemných ľudí alebo čistej prírody by neznamenali nič.
Rovnako zaujímavé a pre nás obľúbené je jedlo. Keď denne najazdíte v priemere 80 kilometrov s asi 50-kilovou záťažou, vaša spotreba jedla je naozaj šokujúca. Radi skúšame nové receptúry z lokálnych surovín – občas to vyjde a občas nie. Ochutnávanie domácich špecialít je „must“. Oliver je jednoznačne majster v tomto odbore a nezastaví sa ani pred jedením chrobákov.
Ľudová kultúra, architektúra či umenie tiež patria k cykloturizmu. Musíme dodať, že nepostupujeme podľa cestovateľských príručiek, skôr si necháme poradiť od domácich a prispôsobíme našu cestu podľa ich odporučení. Preto živá kultúra a zvyky sú nám bližšie než komerčné atrakcie. Zastávka pri historickom monumente, alebo spoznávanie lokálnych tradícií, k čomu patrí aj priučenie sa nejakých tých fráz z daného jazyka, nám spestrujú a oživujú dni.
Budeme sa vám teda snažiť ukázať jednotlivé krajiny touto „cyklo-optikou“ a nabudúce už začneme Japonskom.
Ak chcete dvojicu podporiť v cestovaní, informácie hľadajte na facebookovej stránke Cycle2Inspire
Autor: Cyce2Inspire/Oliver, Janka
