TRNAVA. Zobrazenie Trnavy z roku 1775 objavila jeho pracovníčka na džbáne, ktorý si nechali vyhotoviť drábi z Hornej brány. Džbán sa nachádza v zbierke Maďarského národného múzea v Budapešti a jeho fotografia je súčasťou novej publikácie Posthabánske keramické umenie.
"Motív architektúry sa na fajansových džbánoch, krčahoch či tanieroch vyskytuje dosť často. Zobrazovaná býva však prevažne architektúra neurčitá. V prípade džbánu trnavských drábov ide preto v rámci Slovenska pravdepodobne o raritu - vedutu konkrétneho mesta. Dajú sa na nej pomerne ľahko identifikovať viaceré mestské dominanty," napísala do Múzejných novín etnologička ZsM Aneta Vlčková.
Je vidno stredoveké hradby s vežami, barbakanmi, Hornou a Dolnou bránou s padacou mrežou, pred ktorými pochodujú členovia mestskej stráže s puškou. Za systémom hradieb vidno veže Univerzitného kostola, univerzitnú hvezdáreň i s ďalekohľadom. "Mestská veža je zachytená s hodinami pod ochodzou, čo je starší variant ich umiestnenia. Vľavo od ucha džbánu môžeme nájsť vežu kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol súčasťou kláštorného komplexu klarisiek, v súčasnosti budovy múzea," popísala Vlčková.
Džbán, ktorý mal kedysi aj cínový vrchnák, vyhotovil habánsky majster, džbánkar Georg Hans z Košolnej pri Trnave. "Za svojho života vytvoril množstvo nádherných predmetov, z ktorých viaceré sa dodnes zachovali v rozličných múzejných či súkromných zbierkach. Medzi jeho majstrovské diela bezpochyby patrí i tento džbán, ktorého vyhotovenie, dekór, spôsob maľby i zladenie farieb sú dokladom schopností skúseného tvorcu, konštatovala etnografka ZsM. Džbán trnavských drábov podľa nej patrí medzi výnimočne hodnotné pamiatky Trnavy.
