TRNAVA. Premietať sa bude v utorok 22. novembra o 19. hodine a priblíži útek dvoch židovských väzňov - trnavského rodáka Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu z Topoľčian - z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v apríli 1944. Ich správa bola prvou, ktorá popísala medzinárodnému spoločenstvu zverstvá páchané na ľuďoch a nepriamo zachránila 200.000 ľudských životov.
Podujatie sa uskutoční v spolupráci občianskeho združenia (OZ) Naše mesTTo s OZ Občan v ohrození a filmovým klubom Naoko Trnava ako súčasť festivalu Jeden svet 2016. Organizátori pozvali na uvedenie dokumentu so silnou témou aj režiséra Jana Nováka a Martinu Fiamovú z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Záštitu nad podujatím prevzal vedúci zastúpenia Európskej komisie v SR Dušan Chrenek, medzi čestnými hosťami budú aj zástupcovia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. TASR o tom informoval za Naše mesTTo Rastislav Mráz.
Ako uvádza webová stránka Ústavu pamäti národa, Alfréd Wetzler a Walter Rosenberg (Rudolf Vrba) sa 7. apríla 1944 podvečer skryli do priestoru v naskladanom dreve vo vonkajšom strážnom okruhu tábora Auschwitz-Birkenau. V noci po troch dňoch, keď po nich prestali v blízkosti tábora pátrať príslušníci SS, vyliezli z úkrytu a dali sa na útek smerom na Slovensko. Po viac ako 10 dňoch chôdze prekonali takmer 100 km, až prekročili štátnu hranicu. Trvalo ešte niekoľko dní, kým sa dostali do Žiliny, kde v dňoch 25. - 28. apríla pred tzv. Židovskou pracovnou radou vypovedali o tom, čo sa deje v tábore smrti, z ktorého ušli. Tu získali falošné doklady. Obaja boli vypočúvaní oddelene z dôvodu zistenia pravdivosti dovtedy neuveriteľných a neoverených správ. Následne bola podľa ich výpovede napísaná 32-stranová Správa Wetzlera a Vrbu, známa i ako Správa o Osvienčime a Brezinke alebo Osvienčimská správa. Jej text bol okamžite preložený do ďalších jazykov a distribuovaný kompetentným úradom na Západe tak, aby sa zabránilo ďalším deportáciám a plánovanej smrti desaťtisícov ľudí v plynových komorách. Správa obsahovala napr. nákres táborov, náčrt krematória a plynovej komory, odhad počtu ľudí, ktorí zahynuli v plynových komorách podľa jednotlivých krajín, systém evidencie a fungovania táborov a ďalšie podrobné informácie. Do troch častí Správy spísali iba to, čo priamo obaja alebo individuálne zažili.
Wetzler i Vrba získali in memoriam čestné občianstvo mesta Trnava a po Wetzlerovi je pomenovaná i jedna z ulíc mesta. Už štvrtý rok pripomína ich útek z tábora memoriál, ktorého účastníci prejdú jeho trasu.
