TRNAVA. Ani chladné, veterné a zamračené počasie, aké panovalo uplynulú sobotu popoludní v Trnave, nebolo prekážkou pre stovky milovníkov vína. Tí sa vydali už po štrnásty raz na pochod ulicami mesta, aby s červenými taštičkami na krkoch mizli v pivniciach a pivničkách historického centra.
Tí, ktorí chceli absolvovať všetkých 32 zastavení Dňa vínnych pivníc, sa museli pripraviť na takmer päť kilometrovú trasu, ktorej náročnosť znásobovali nielen desiatky schodov do podzemných priestorov, ale aj bohatá ponuka vzoriek. Každý z 51 vinárov sa prezentoval priemerne štyrmi – piatimi vínami a ochutnať ich všetky snáď ani nebolo v ľudských silách.
Špecialita z višní
Vinári priniesli na ochutnávku nielen mladé vína, z aktuálneho roka, ale aj svoje najvydarenejšie ročníky či zaujímavé špeciality, ktorými sa od iných odlíšili. Príkladom bolo ovocné víno z višňového sadu vinárstva JM Doľany, ktoré pútalo pozornosť v pivnici pizzerie na Trojičnom námestí.
„Je to víno určené ako aperitív, teda na prípitky. Do popredia sa nám tento rok dostávajú sladké vína, napríklad náš tramín červený. Ten tu máme z roku 2013 ako sladké víno, z ročníka 2015 ako polosladké,“ povedal Daniel Zubaj z vinárstva JM Doľany. Tieto vína sú podľa neho vhodné k múčnikom a dezertom, k syrom by odporučil suché chardonnay alebo alibernet.
Vinári z Dolian sú spokojní aj s aktuálnym ročníkom. „Čo sa týka mladých vín, rok bol dobrý, na vinohrade neboli žiadne choroby, sem tam niečo pomrzlo, ale inak je úroda dobrá,“ povedal Marián Speváček s tým, že jarný mráz, ktorý narobil škody najmä v južných oblastiach, ich vinice na svahoch Malých Karpát nezasiahol.
Vinári z Modranky pestujú pri Štúrove
Na rozdiel od vinárov zo západu, tí, ktorí pestujú hrozno v Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, hovoria o katastrofálnom roku. Príkladom sú členovia Vinárskeho a vinohradníckeho klubu Modranka, ktorí majú vinice pri Štúrove.
„Hrozno chytilo prvé mrazy, tam sme prišli o veľkú časť úrody. To, čo sa nám podarilo zachrániť, potom napadla perenospóra a spolu s dažďami dokonala skazu. Povedal by som, že v porovnaní s predošlými rokmi hovoríme o osemdesiatpercentnom výpadku,“ povedal Jozef Kiripolský.
V čase dozrievania podľa neho chýbalo na vinici viac slnka, napriek tomu sa mu na ochutnávku podarilo priniesť štyri vzorky mladých vín. „Máme tu silván zelený, moravský muškát, maďarskú odrodu cserszegi fűszeres a veltlín zelený,“ povedal Kiripolský s tým, že práve maďarský kríženec irsaiu a tramínu tento rok prekonal jeho očakávania.
„Túto odrodu v okolí Trnavy veľmi nenájdeme, ale dole na juhu je hojne rozšírená,“ vysvetlil skúsený vinár, ktorý je vo fachu už takmer štyridsať rokov. A čo ho na tom stále baví?
„Najlepšie je, že som stále v prírode - od strihania, vyväzovania, ošetrovania viniča, až po oberačku. Musím sledovať, čo mi príroda dovolí. Ako sa hovorí, človek dá desať percent a Pánboh deväťdesiat. Víno je vždy lotéria, ale to je na tom to krásne,“ povedal Kiripolský.
Víno „zo severu“
Lákadlom tohto ročníka Dňa vínnych pivníc bol aj úplne nový vinár, Ján Rosenberger, ktorý do Trnavy priviezol Dobré víno z Pukanca. Jeho rodinná pivnica funguje od roku 1998 a je najväčšou v obci. Nachádza sa totiž v priestoroch bývalého banského diela, ktoré pred viac ako sto rokmi pretvorili vtedajší vinári na pivnicu. Zaujímavú chuť jeho vínu dodáva sopečná pôda Štiavnických vrchov a ako hovorí, znalci už po jednom dúšku spoznajú, že ide o víno z najvyššie položených slovenských viníc. Jeho vína majú viac kyseliniek, sú ľahké a svieže.
„Prišli sme sem na pozvanie organizátorov akcie, s ktorými sme sa spoznali na vínnej ceste v Hlohovci. Zatiaľ sa nám tu veľmi páči, počuli sme, že táto akcia je v Trnave obľúbená,“ povedal Rosenberger.
Pyšný je na odrodu pesecká leánka, ktorá v rámci Československa pochádza práve z tejto oblasti. Pestujú však aj frankovku, rizlingy, pinoty či svätovavrinecké červené.
„Možno by sme mohli vypichnúť ešte samorodé odrody, akou je napríklad othello. To sa pestuje u nás veľmi málo, takže to je naša špecialitka,“ povedal Rosenberger.
Historicky sa v tejto oblasti darí viac bielym odrodám, ale globálne otepľovanie prinieslo zmeny aj sem. Vinár spod Sitna tak už dnes nemá problém dopestovať aj bohaté strapce červeného hrozna.
