TRNAVA. Minimálne štyri predbránia, každé z nich samostatne uzatvoriteľné, priestor na výber mýta a bránu veľkú asi osem krát osem metrov malo mesto Trnava v 16. - 17. storočí.
Polohu stredovekých stavieb najprv určil georadarový prieskum, uplynulý týždeň ich odkryli aj archeológovia.
Výskum, ktorý uskutočňuje Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity pod vedením Erika Hrnčiarika mal pôvodne začať už začiatkom septembra, technicko-organizačné dôvody ho však posunuli na posledný októbrový týždeň. Archeológom s výkopovými prácami pomáhajú väzni z Hrnčiaroviec nad Parnou a už po pár dňoch sa im podarilo odkryť skutočne zaujímavé nálezy.
Zachované omietky
Asi osemdesiat centimetrov pod povrchom dnešnej vozovky našiel výskumný tím pozostatky dvoch ciest, na tej staršej sa dokonca zachovali odtlačky vozových kolies i podkov. Samotné podkovy aj kovania z brán barbakanu – dobového predbránia, patria medzi ďalšie artefakty, ktoré sa archeológom podarilo zhromaždiť.
Čo je však najdôležitejšie, práce odkryli základy dolnej brány z 13. storočia a štyri predbránia (barbakany), ktoré tu postupne dostavali od 15. do 17. storočia.
„Prekvapila nás úroveň zachovania jednotlivých murív, na niektorých máme dokonca ešte omietky. To znamená, že sú to murivá z nadzemnej časti, nielen ich základy,“ povedal Hrnčiarik.
Úlohou barbakanov bolo podľa jeho slov posilniť obranu mesta, keďže brána bola najslabším miestom hradieb. Rovnako slúžili aj na výber mýta alebo trhovného, ktoré tu zaplatil každý sedliak, ktorý prišiel predávať na sobotný trh z niektorej z okolitých dedín.
Predtým, ako tu predbránia postavili, plnila obrannú funkciu veľká priekopa. Tú približne koncom 15. storočia zasypali, povrch vyrovnali a začali s výstavbou barbakanov.
„To je dôvod, prečo sa múry barbakanov zachovali do takej hĺbky. Aktuálne sme asi v dvoch metroch a stále nie sme úplne dole,“ povedal Hrnčiarik s tým, že ak im to okolnosti a najmä bezpečnosť dovolia, kopať by chceli až po žltú sprašovú vrstvu.
Zbúrali ju sami
Hoci by si niekto mohol myslieť, že bránu a barbakany zbúrali počas niektorej z bitiek nepriatelia, opak je pravdou. Kým v baroku plnila dolná brána aspoň akúsi estetickú funkciu, v roku 1820 úplne stratila svoj opevňovací význam a rozrastajúcemu sa mestu nestačila. Trnavčania sa ju preto rozhodli zbúrať, aby tak uvoľnili cestu na čoraz zaľudnenejšie predmestia.
„Bolo potrebné priechod zväčšiť, zmenil sa aj daňový systém, takže výber mýta sa už nerobil tak ako kedysi. Zmenili sa tiež bojové techniky a stredoveké brány sa stali ľahko zdolateľnými,“ vysvetlil Hrnčiarik.
Potiahnu najdlhšie do decembra
Archeologický výskum v priestore pred Okresným súdom je naplánovaný najdlhšie do konca tohto roka, Hrnčiarik však predpokladá, že by mohli byť hotoví skôr, pár dní po Dni otvorených dverí.
Po tom, ako lokalitu opustia archeológovia, ktorí polohu brány a barbakanov presne zamerajú a zadokumentujú, bude rad na architektoch, aby spolu s Krajským pamiatkovým úradom pripravili výslednú prezentáciu výskumu.
„Uvažuje sa o vytiahnutí častí múrov nad zem a s jemnou náznakovou rekonštrukciou dolnej brány. Aby si aj tí ľudia, ktorí tadiaľto dennodenne prechádzajú uvedomili, že tu boli kedysi hradby, že sa tu vstupovalo do toho stredovekého mesta,“ dodal Hrnčiarik.
