TRNAVA. Ich vek je odhadovaný na zhruba 6700 až 6800 rokov, nachádzali sa v jamách, ktoré patrili k sídlisku obyvateľov lengyelskej kultúry. Sú vytvorené z hliny a nateraz sú najstaršími výtvarnými prejavmi, aké sa na území Trnavy našli.
Trnavské Venuše sa podobajú tým, ktoré verejnosť pozná z vyobrazenia na bývalej slovenskej dvojkorune. Podľa archeológa Ivana Horvátha zo spoločnosti Archeocenter, s. r. o., ktorá výskum realizuje, majú výšku do desať centimetrov. "Ich účel nevieme zatiaľ presne určiť, mohlo ísť aj o detskú hračku, ale prikláňame sa k verzii kultu živých - Matky Zeme, Matky plodnosti, na privolanie dažďa, slnka a podobne. Používali ich pravdepodobne pri náboženských obradoch," povedal pre TASR.
Venuše archeológovia objavili vo vyhĺbeninách na ťažbu hliny-hliníkoch svedčiacich o osídlení miesta neolitickými roľníkmi. Sídlisko sa nachádzalo pri vodnom toku, priame pozostatky domov zatiaľ nie sú doložené. Nie je podľa Horvátha vylúčené, že padli za obeť aktivitám obyvateľov z neskorších období. "Veľkosť sídliska nevieme určiť a už sa to pravdepodobne ani nikdy nepodarí, nakoľko susediace parcely sú zastavané," dodal Horváth.
Objav na Štefánikovej je unikátny, takéto plastiky žien, pre lengyelskú kultúru typické, archeológovia nachádzajú zriedka. Známe sú z Moravy, zo Slovenska menej, rovnako ako zo susedného Rakúska. "Sošky majú ruky v kýpťoch a malé prsia," popísal Horváth s tým, že po podrobnom preskúmaní sa nález podľa všetkého dostane do múzea v Trnave.
Prívlastok unikátny však podľa neho prináleží nielen ženským plastikám, ale celkovému objemu nálezov z obdobia mladšej doby kamennej (roky 4900 - 4700 p.n.l.) na tomto pozemku. Patrí tam aj keramika, zvieracie kosti a parožie, industria v podobe čepielok a sekeriek a tiež mazanica, čo je ílovitá hlina, zmiešaná s plevami, používaná na vymazanie alebo omietnutie stien.
Z mladších období, ktoré archeológovia odkryli na Štefánikovej ulici, pochádzajú dva hroby tzv. skrčencov. Pomenovanie sa odvodzuje podľa polohy tela, v akej mŕtveho uložili. Jeden z nich podľa Horvátha môže prináležať ešte do neolitu, lebo ležal v sídliskovom objekte, druhý však do strednej až mladšej doby bronzovej ( 1500 - 850 p.n.l.). "Odvodili sme to z dvoch misiek, ktoré sme pri kostre našli," povedal Horváth.
Pozemok, ktorý sa v súčasnosti nachádza v centrálnej mestskej zóne, vydal aj ďalšie svedectvá o tom, že bol pre obyvateľov zaujímavý. "Sú tu stredoveké (13. až 15. storočie) objekty, v ktorých sme našli keramiku i kosti. Najmladšie zahĺbené objekty sú novoveké (po roku 1500) zásobné jamy, kde boli okrem "tradičného sortimentu" aj fragmenty tehál," dodal Horváth. Z architektúry archeológovia odkryli pivnice z obdobia baroka, najmladšie sú zvyšky domov z konca 19. a začiatku 20. storočia.
Na zhodnotenie unikátneho objavu je podľa Horvátha zavčasu, výskum ešte nie je ukončený.
