TRNAVA. Na to, ako hospodárili fakultné a univerzitné nemocnice v priebehu rokov 2011 až 2015 sa zameral Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Ten preveroval fungovanie deviatich zariadení, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva. Medzi skúmanými bola aj Fakultná nemocnica (FN) v Trnave, ktorej NKÚ vo svojej správe vyčítal viacero pochybení.
Medzi nimi napríklad kúpu prenajatého oftalmologického lasera bez verejného obstarávania, nevýhodnú koncesnú zmluvu na stravovanie či porušenie zákona o správe majetku štátu.
„Na základe výsledku kontroly Najvyššieho kontrolného úradu prijala nemocnica konkrétne opatrenia ku každému konštatovanému pochybeniu,“ informoval hovorca FN Trnava Matúš Stračiak.
Voči pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení mala nemocnica vzniesť aj písomné námietky, tie však NKÚ neakceptoval. Čoho konkrétne sa týkali hovorca nespresnil.
Platba za neodobratú stravu
Asi najzávažnejším zistením, ktoré kontrolóri trnavskej nemocnici vyčítali, bolo uzatvorenie koncesnej zmluvy na poskytovanie komplexných stravovacích služieb pre pacientov a zamestnancov.
„Zmluvy boli uzatvorené na desať rokov a koncesionár sa v nich zaviazal vykonať nevyhnutné stavebné práce a realizovať dodávku a sprevádzkovanie nových zariadení. V zmluvách bola, okrem iného, dohodnutá odplata za neodobraté stravné jednotky,“ píše sa v správe NKÚ.
Zmluvné podmienky pritom možno podľa kontrolórov považovať za nevyvážené a nevýhodné pre nemocnice. O to, že bude naplnený dohodnutý objem stravných jednotiek, sa totiž mala starať výhradne nemocnica a dodávateľ žiadne riziko neznášal.
Okrem nemocnice v Trnave uzavreli podobné zmluvy aj nemocnice v Trenčíne a v Banskej Bystrici.
Nemocnica sa bráni
Koncesnú zmluvu FN Trnava obhajuje havarijným stavom stravovacej prevádzky, ktorý nebola schopná finančne vyriešiť, aj ekonomickou výhodnosťou celého kontraktu
„Fakultná nemocnica Trnava uzavrela zmluvu so spoločnosťou Dora Gastro Slovakia. Prenájom stravovacieho zariadenia je v zmysle zmluvy na desať rokov, po uplynutí tejto doby má nemocnica nárok odkúpiť celé zariadenie za symbolické jedno euro,“ vysvetľuje Stračiak.
Ten hovorí aj to, že náklady spojené s neodobratými stravnými jednotkami by nemocnici vznikli aj v prípade, že by si stravu zabezpečovala vo vlastnej réžii.
„V prípade, ak celkový počet odobraných denných stravných dávok v príslušnom sledovanom období klesne o viac ako päť percent pod minimálny odber, platí nemocnica náklady znížené o variabilnú zložku, napríklad o potraviny. To znamená, že platí len fixnú zložku ceny, ktorá nie je ovplyvniteľná počtom odobratej stravy,“ vysvetľuje Stračiak.
Nemocnica tak podľa neho zaplatí napríklad za triedenie, odvoz a likvidácia odpadu, upratovanie, mzdové náklady, náklady na distribúciu stravy či náklady na komplexnú rekonštrukciu kuchyne a jedálne.
Stračiak pripomenul, že ak nemocnica odoberie stravy viac ako je dohodnuté získa desaťpercentnú zľavu. „Koncesionár tiež nemocnici uhrádza 20 centov za každú predanú stravovaciu jednotku externej osobe,“ dodal Stračiak.
Pokazená spaľovňa
Medzi zisteniami NKÚ bola aj skutočnosť, že nemocnica od roku 2011 „nevyužívala spaľovňu nebezpečného odpadu na plnenie svojich úloh a nenaložila s ňou podľa príslušného zákona.“
Spaľovňu pritom v nemocnici kolaudovali len v decembri 2008 a na jej financovaní sa podieľala nielen slovenská, ale aj švajčiarska vláda.
„Spaľovňa nebezpečného odpadu mala haváriu, pri ktorej bol poškodený výmenník tepla. Znovuspustenie spaľovne bolo vyčíslené na 40-tisíc eur,“ povedal Stračiak s tým, že hoci bola technológia poistená, poisťovňa odmietla opravu uhradiť z dôvodu opotrebovanosti.
„Oprava bola pre nemocnicu ekonomicky nevýhodná. Náklady na spaľovanie v tom období pre nás znamenali 2,1 eura za kilogram, spoločnosť, ktorá vzišla z verejného obstarávania, ponúkla za odber kilogramu nebezečného odpadu cenu 0,72 eura,“ dodal Stračiak.
