BUČANY. Keď sa Stanislava Vidličku opýtate na jeho zbierku rádií cítite, že je svojmu koníčku oddaný telom aj dušou. Zberateľstvo je jeho vášňou už viac ako 35 rokov a sám hovorí, že je to skoro ako choroba.
„Ak niečo zaváňa starinou, tak po tom idem. Moje zberateľstvo však nezačalo rádiami. Už od detstva som s bratmi zbieral známky, odznaky, mince, bankovky, pivné tácky, džbány, staré tehly a domáce náradie. K tejto záľube nás priviedol náš dedko,“ začína svoje rozprávanie zberateľ a vyštudovaný poľnohospodár.
V jeho zbierke dnes nájdete asi 150 rádií, od januára do augusta si veľkú časť z nich mohla prezrieť aj verejnosť v obnovenej Nyáryovskej kúrii v Bučanoch.
„Na výstave bolo 110 rádií, asi dvadsať kusov som mal zapožičaných od kamaráta starožitníka. Išlo o symbolické číslo, lebo v roku 1906 bolo uskutočnené prvé rádiové vysielanie a odvtedy uplynulo práve 110 rokov,“ vysvetľuje sympatický pán.
Zaujalo rádio Puk
Zberateľ z Bučian si dodnes spomína na svoje prvé rádio, má ho dokonca vystavené na čestnom mieste.
„Je to rádio Point Bleu, ktoré som vymenil s kamarátom zberateľom. Bolo dlho v škatuli, stavali sme dom a tak bolo v zabudnutí. Nakoniec však prišiel jeho čas a spolu s ním aj myšlienky na založenie zbierky. Jedno rádio mal dedko, jedno sme mali my doma, jedno mal svokor, niečo mali kolegovia v robote a zrazu som mal desať kusov,“ spomína Stanislav na zberateľské začiatky.
Niektoré rádiá kúpil, iné mu venovali kamaráti či známi. „Najstaršie rádio mám z roku 1930 značky Telefunken, hovorilo sa mu kaplnka. Je to bakelitové rádio a našiel som ho na smetisku. Najviac mám rádií značky Tesla, ale mám aj Kapsch, Markofon, Minerva, Philips, Braun a iné,“ hovorí zberateľ.
Keď prezentoval rádia na výstave, ktorú navštívili všetky ročníky ZŠ s MŠ v Bučanoch, najväčší záujem u detí vzbudzovalo tranzistorové rádio „PUK“ z roku 1976. „Vyrobila ho Tesla pri príležitosti majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v Poľsku,“ vysvetlil Stanislav.
Ak by ste si chceli niektoré z jeho starých rádií naladiť, uspejete asi u polovice zbierky. Niektoré rádiá totiž šikovný zberateľ opravil, väčšinu z nich si však necháva na dôchodok.
„Veľmi sa do toho nepúšťam, nemám čas. Skôr som sa venoval tomu, aby vyzerali dobre na výstave, na čo som sa veľmi tešil. Oprava počká do môjho dôchodku,“ usmieva sa.
Manželka má pochopenie
Zbierka desiatok rádií nie je jediná, ktorú majú Vidičkovci doma. Nájdu sa u nich tiež staré fotoaparáty, písacie stroje, magnetofóny, gramofóny, premietačky, mikroskopy, mapy, hodiny, hudobné nástroje, žehličky či váhy.
„Mal som aj zbierku 27 starých televízorov, našťastie sa mi ju podarilo darovať zberateľovi z Pezinka. Už som to skutočne nemal kde skladovať. Ešte že manželka má pochopenie pre moje koníčky,“ hovorí Stanislav, ktorý má so zberateľstvom spojené rôzne milé zážitky.
„Veľa ľudí v obci vie, že som zberateľ. Stalo sa mi, že som ráno otvoril vchodové dvere a našiel som tam starý fotoaparát. Asi po mesiaci som sa dozvedel, kto mi ho k dverám priniesol,“ hovorí s úsmevom muž, ktorého ďalšou veľkou vášňou sú knihy.
„Mám ich asi tritisíc a sú všade - v obývačke, v kuchyni, v spálni, v detských izbách, v chodbe... Polovica z nich sú romány. Ale ostatné sú náučné, encyklopédie a staré knihy. Najstaršiu knihu mám z roku 1700,“ uzatvára vášnivý zberateľ.
