BIELY KOSTOL. Monografiu Bieleho Kostola zostavil kolektív autorov pod vedením Kataríny Slobodovej Novákovej. Participoval tím študentov katedry etnológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý realizoval v obci výskum, tiež tamojšia katedra histórie a ďalší spolupracovníci.
O jej vznik sa zaslúžil predchádzajúci starosta Jozef Adámek. Ten vo svojom príhovore v knihe uviedol, že by mala podnietiť túžbu mladej generácie po poznaní a vedomostiach.
Kniha sa venuje podrobne všetkým aspektom rozvoja obce, autori v kapitolách zmapovali a popísali mnohé zaujímavé dejinné súvislosti Bieleho Kostola. Medzi nimi i pozoruhodné rozprávanie o dobe železnej.
Z rokov 650 - 600 pred naším letopočtom našli za kaštieľom na poli štyri vyvýšené mohyly, ukrývajúce bohato vybavené hroby. V roku 1999 sa stal tento unikátny nález odpoveďou na otázku, ako žili obyvatelia neďalekého hradiska Molpír nad Smolenicami.
Hradisko niekoľko storočí ovládalo územie juhozápadného Slovenska a tomu zodpovedala aj životná úroveň jeho obyvateľov. V jeho okolí však archeológovia nenašli pohrebisko.
"Hľadalo sa vysvetlenie v písomnom svedectve Homérových eposov, kde antický básnik farbisto opisoval pohrebné zvyky obyvateľov v Stredomorí. Ako neskôr archeológovia zistili, rovnaké zvyky, ako opísal Homér na pohrebe Patrokla, uplatňovali aj obyvatelia tejto časti Slovenska.
Pohrebné obrady aristokratov z Molpíra trvali niekoľko dní, sprevádzali ich zápolenia v pästných súbojoch či jazde na koni. Pohreb zavŕšili putovaním zo sídla vládcu po toku rieky a uložením spopolneného tela do rozmernej hrobovej komory. Tak našlo vysvetlenie pohrebisko pri Bielom Kostole, ktoré je od Molpíru vzdialené 16 kilometrov a z hradiska na kopci je dobre viditeľné," napísal archeológ Jozef Urminský.
V monografii, doplnenej množstvom historických fotografií, sa píše o vývoji obce naprieč storočiami až po dnešok. V kapitole o demografii sa možno dočítať, ako sa počet obyvateľov zvyšoval od roku 1869, kedy to bolo 234 duší, až po dnešok.
Prudký nárast je zaznamenaný od roku 2005, kedy sa postupne stavajú i nové časti Bieleho Kostola. Autori sa venovali aj cirkevným dejinám, materiálnej i duchovnej kultúre obce. Kapitola o obecnej samospráve vymenúva najdôležitejšie momenty samosprávy obce, venuje sa dnes už nefungujúcej základnej škole i materskej škôlke, spomína na obľúbených učiteľov.
Starosta Adámek do nej napísal, že "dedina bez školy nežije. Perspektívne bude opäť potrebné ju zriadiť. Uvidíme, aká bude konštelácia občanov v novovybudovaných investičných celkoch".
Zostavovateľka monografie nezabudla ani na kultúrny život Bieleho Kostola a spomenuté sú aj fungujúce spolky ako Slovenský Červený kríž, Slovenský zväz žien, dobrovoľní hasiči, poľovnícky spolok Parná, včelári, záhradkári, chovatelia i telovýchova.
