BIELY KOSTOL. Z nich zhruba 70 percent tvoria starousadlíci a zostatok sú noví obyvatelia, ktorí sa v priebehu posledných asi dvanástich rokov prisťahovali do novovzniknutých obytných štvrtí Parnas a Podolky.
K tomu treba ešte pripočítať prechodne bývajúcich v nájomných bytoch, čo prichádzajú za prácou do veľkých trnavských podnikov z celého Slovenska i zo zahraničia. A zhruba dve stovky takých "domácich", ktorí v Bielom Kostole síce bývajú, ale trvalý pobyt si z rôznych dôvodov nenahlásili. Starosta Pavol Kováč nie je týmto príliš nadšený. "Utekajú nám popri inom podielové dane, ktoré obce dostávajú na počty občanov," povedal pre TASR. Vyskúšali už podľa neho všeličo, aby takýchto Bielokostolčanov presvedčili, zatiaľ s malým úspechom. Sú to napríklad podnikatelia. "Chápem, že keď má firma adresu Biely Kostol, nie je to také reprezentatívne, ako keď si ponechá Trnavu či Bratislavu za svoje sídlo," konštatoval.
Obec sa snaží v rámci svojich možností o zveľaďovanie a nové investície. Veľkých podnikov tam niet, preto aj s financiami musia narábať obozretnejšie. V uplynulých volebných obdobiach sa však podľa starostu zrealizovali viaceré investičné akcie, niektoré aj za pomoci európskych fondov. "Nový obchod potravín, nový obecný úrad, rekonštrukcia objektu materskej školy, rozšírenie a modernizácia cintorína, verejné osvetlenie, na ktoré sme získali z európskych fondov a vymenili sme 144 svietidiel, tiež dve etapy vodovodu, šatne telovýchovy, parkovisko, autobusové zastávky, zberný dvor, prístavba ku kostolu, kanalizácia pre niekoľko ulíc, najnovšie aj detské ihrisko, " vymenúva Kováč. K tomu otvorenie lokalít Parnas a Podolky pre výstavbu na spolu asi 27 hektároch.
Starosta má viacero plánov, patrí medzi ne napríklad rozšírenie občianskej vybavenosti. "Tá je jednoznačne poddimenzovaná," uviedol Kováč. Chcel by doriešiť tiež otázku miestneho kaštieľa. Ide o národnú kultúrnu pamiatku, barokový letohrádok rádu jezuitov, ktorí prišli do Trnavy v súvislosti so založením Trnavskej univerzity v roku 1635. Svojho času tam sídlilo družstvo, niekoľko rokov aj obecný úrad, teraz obec vlastní jednu jeho štvrtinu, podiel 1/44 má ministerstvo hospodárstva a zostatok súkromní vlastníci. Obec tam má svoj kultúrny dom a ďalšiu časť využíva ministerstvo vnútra, sídli tam jedna z jeho zložiek. Starosta má o kaštieli sen. "Keby sme ho mohli získať do vlastníctva obce. Potom by sme mali "veno" pri prípadných rokovaniach o opätovnom pričlenení k Trnave a neboli by sme chudobná nevesta. Trnava takýto priestor na reprezentáciu nemá," dodal Kováč.
