BIELY KOSTOL. Obe možnosti si už Bielokostolčania vyskúšali, pričom nie je vylúčené, že súčasný stav, keď sú samostatní, nie je konečný. Starosta Pavol Kováč, ktorý je vo funkcii prvé volebné obdobie, má z titulu svojho povolania architekta na budúcnosť v tomto smere pomerne jasný názor. "Biely Kostol je od Trnavy odčlenený administratívne, ale územne už takmer nie. Zástavbou pri Kamennom mlyne na strane Trnavy a našou na Podolkoch sa k sebe približujeme relatívne rýchlo. Okrem toho má krajské mesto v zálohe aj ďalšiu výstavbu rodinných domov v lokalite Kočišské, čo už "medzeru" medzi nami úplne vykryje," povedal Kováč pre TASR.
Obec má bohatú históriu, na pozemkoch pre novú výstavbu našli archeológovia tri desiatky zahĺbených keltských objektov a zvyškov obydlí. Z 3. storočia pochádzajú zase pozostatky germánskej osady a bol objavený aj slovanský hrob ženy z 9. storočia. Ešte staršie je však pohrebisko obyvateľov z hradiska Molpír, ktorí 600 rokov pred naším letopočtom pochovávali v lokalite pri terajšom kaštieli v Bielom Kostole svojich mŕtvych vladárov. V novšej histórii obec neobchádzali panovníci ani prezidenti, naposledy ju navštívil v tomto roku Andrej Kiska.
V obci žije v súčasnosti 1750 obyvateľov. Z nich zhruba sedemdesiat percent je starousadlíkov a zostatok sú noví obyvatelia, ktorí sa v priebehu posledných dvanástich rokoch prisťahovali do novovzniknutých obytných štvrtí Parnas a Podolky, ktoré sú k Trnave lokalizované najbližšie. Obec je veľmi úzko na Trnavu naviazaná, pracovné príležitosti, zdravotnú starostlivosť, kultúru, šport, stredné školstvo i obchodnú vybavenosť zdieľa s Trnavčanmi. Pred časom zatvorili aj základnú školu, nakoľko veľa rodičov vozí deti do škôl cestou do zamestnania práve do Trnavy.
