SEREĎ. Sériu besied s ľuďmi, ktorí prežili hrôzy druhej svetovej vojny, pripravilo v tomto školskom roku Múzeum holokaustu v Seredi.
Nový vzdelávací program, ktorý je založený na stretnutí študentov s preživšími holokaustu, odštartovalo stretnutie študentov Obchodnej akadémie v Poprade a členov Jednoty dôchodcov obce Pažiť s bývalou väzenkyňou seredského pracovného a koncentračného tábora Evou Hod Kohnovou.
„Práve preživší sú tí, ktorí dokážu študentom najhodnovernejšie vyjadriť, čo sa so Židmi počas holokaustu dialo. Mládež si takto dokáže lepšie uvedomiť, aká trauma postihla ľudí, ktorým sa aj dnes tisnú slzy do očí a láme hlas, pri spomienkach na obdobie druhej svetovej vojny. Väčšina z nich stratila veľkú časť, alebo celú svoju rodinu,“ povedal vedúci múzea Martin Korčok.
Eva Hod Kohnová navštívila bývalý tábor, na ktorého mieste je dnes zriadené múzeum holokaustu, po viac ako sedemdesiatich rokoch.
„Doniesli nás do Serede, ja som mala vtedy desať rokov, teraz v septembri je to už 74 rokov, čo som sem prišla. Odvtedy som tu nebola. Nevládala som, aj teraz som so sebou dva týždne bojovala, či mám dostatok psychických síl na návštevu miesta, kde ma odtrhli od rodičov a už som ich nikdy viac nevidela. Napokon som sa rozhodla prísť a uzavrieť kruh,“ povedala.
Eva Hod Kohnová sa narodila v Handlovej v roku 1932, kde prežila krásne detstvo. Neskôr ich rodinu zasiahli protižidovské opatrenia a ocitli sa v seredskom tábore, v ktorom vykonávali nútenú pracovnú činnosť.
Bazén plný tiel
Po vypuknutí Slovenského národného povstania z tábora ušli a ukrývali sa. Opätovne ich zaistili v septembri 1944 a umiestnili znovu v Seredi.
„Vtedy to už bol koncentračný tábor s Nemcami. Bolo veľmi ťažko. Apele, v noci nás zrazu zobudili a povedali: ´Všetci Židia von´. Keď niekto z SS-ákov nemohol dobre spať, tak donútil Židov, aby utekali okolo tábora. Tí, ktorí nemohli utekať, boli jednoducho zastrelení. V čase pracovného tábora sa budoval jeden bazén, kam nakoniec nahádzali mŕtvoly tých, čo nevládali bežať,“ opísala kruté praktiky bývalá väzenkyňa.
Nakoniec ju deportovali do Terezína, kde sa dožila oslobodenia. Jej rodičia boli zavraždení v nacistických koncentračných táboroch. Eva sa po návrate domov rozhodla pre emigráciu. V Izraeli si založila rodinu a začala nový život.
Stretnutia každý mesiac
Pedagogička Obchodnej akadémie v Poprade Iveta Jaurová vyzdvihla dôležitosť podobných stretnutí, spojených s návštevou miesta, kde sa všetko odohralo.
„Keď si žiaci prečítajú niečo v učebnici, tak si nevedia predstaviť, aké to skutočne bolo. A keď sú na mieste činu, počujú odborný výklad, zasiahne to ich srdcia a uvedomia si, že dejiny nášho národa majú aj temné stránky,“ povedala.
Múzeum holokaustu v Seredi chce v spolupráci s preživšími pokračovať, kým to bude možné.
„Každý mesiac ponúkneme na našej facebookovej stránke pre školy možnosť prihlásiť sa na stretnutie a diskusiu s minimálne jedným z nich,“ doplnil Korčok.
Informácie poskytol Matej Beránek z SNM-MŽK-Múzeum holokaustu v Seredi.
