TRNAVA. Iba konštatovanie súčasného stavu a žiadne návrhy na riešenie prostitúcie v uliciach mesta. To vyčítali členovia mestskej rady informatívnej správe s názvom „Analýza stavu pouličného sex-biznisu v meste Trnava“.
Správu vypracovali v auguste tohto roka sociálny odbor mestského úradu, kancelária Zdravé mesto a občianske združenie STORM, na rokovanie mestského zastupiteľstva sa však nakoniec nedostala. Mestská rada totiž hlasovaním odporučila materiál nezaradiť.
„Táto správa nás ani o centimeter neposúvala k riešeniu problému. Myslím si, že mesto nemá veľa možností, ako to riešiť, sú jedine represívne, a tie sú na hrane zákona. Prostitúcia je najstaršie remeslo, ktoré tu vždy bolo aj bude,“ povedal člen mestskej rady a poslanec za KDH Rastislav Mráz.
Nemyslí si, že by niektorý z členov jeho poslaneckého klubu inicioval opätovné predloženie podobnej správy.
Bude žiadať dopracovanie
Na rozdiel od Mráza poslanec Jozef Klokner (NEKA), ktorý problém pouličnej prostitúcie otvoril ešte na marcovom zastupiteľstve, dopracovanie správy žiadať bude.
„S touto správou som spokojný nebol. Hovorila iba A, ale ja by som chcel počuť aj to B. Teda nejaký postup alebo návrh, ako tento jav riešiť a izolovať. Chýbalo mi tam, čo môže urobiť mestský úrad a mestská polícia,“ povedal Klokner.
Ten podľa vlastných slov počká na ďalšiu mestskú radu, ak sa tam k téme nevrátia, pravdepodobne bude v tejto veci opäť interpelovať mestský úrad a kanceláriu Zdravé mesto.
„Nechcem z toho robiť aféru, ale ľudia sa mi sťažovali, že im to robia priamo pod oknami. Možno by sme mohli vytlačiť nejaké plagátiky, aby občania vedeli, že musia rýchlo zavolať políciu, aby tá chytila aktérov pri čine,“ povedal Klokner s tým, že by chcel preventívne pôsobiť nielen na samotné ženy, ktoré pouličnú prostitúciu vykonávajú, ale aj na ich zákazníkov. „Kde nie je dopyt, nie je ani ponuka,“ myslí si poslanec.
Presunuli sa o ulicu nižšie
V Trnave je známe, že prostitútky sa dnes zdržiavajú najmä na Mikovíniho, Strojárenskej či Coburgovej ulici. V minulosti bola ich hlavným rajónom Nitrianska a okolie SAD.
„Po otvorení severného obchvatu v roku 2012 sa posunuli o ulicu nižšie, na Mikovíniho. Inak zmeny v doprave nemali na pouličnú prostitúciu takmer žiadny vplyv,“ hovorí Pavol Ščasný zo združenia STORM.
To pôsobí na území Trnavského a Nitrianskeho kraja a pomocou rôznych projektov sa snaží pomáhať nielen ľuďom pracujúcim v pouličnom sex-biznise, ale aj užívateľom drog či deťom a mladým.
„V Trnave pracujeme od roku 2006 a poskytujeme nielen poradenstvo, ale distribuujeme tiež sterilné injekčné striekačky, prezervatívy, reflexné pásky alebo rýchlotesty na zistenie HIV, syfilisu či chlamýdií,“ hovorí Ščasný s tým, že ich prvoradou úlohou je chrániť verejné zdravie.
Svojim klientkam však pomáhajú aj pri riešení úradných a právnych záležitostí, asistujú pri vybavovaní sociálnych dávok alebo dokladov.
„Stretávame sa s tým, že na týchto ženách je často páchané násilie, či už zo strany klientov, partnerov alebo kupliarov. Rovnako sa stretávajú s diskrimináciou, napríklad im zakázali vstup na čerpaciu stanicu,“ hovorí Ščasný.
Dvanásť žien, žiadne študentky
Zo správy, ktorú Ščasný vypracoval, vyplýva, že v Trnave pracovali k začiatku júna s dvanástimi ženami, z ktorých desať užívalo drogy. Podchytených majú 99 percent pouličných prostitútok, väčšina sex-biznisu sa však odohráva na privátoch, v hoteloch či v bytoch. Na ten však nemajú žiadny dosah a ani nie je zmapovaný.
„Veková kategória osôb pracujúcich v sex-biznise je v priemere 32 rokov. Ich intelektuálna úroveň je prevažne nízka, taktiež aj úroveň dosiahnutého vzdelania. Aktuálne sa medzi nimi nenachádzajú žiadne študentky stredných či vysokých škôl,“ píše sa v správe. To, že prostitútky do Trnavy prichádzajú z východného Slovenska, sa ukázalo ako mýtus.
„S klientkami vypracúvame anonymný dotazník, takže ich pôvod máme pomerne presne zmapovaný. Väčšina z nich pochádza priamo z Trnavy alebo tu majú príbuzných,“ povedal Ščasný.
Počet prostitútok v uliciach je tu približne rovnaký ako v Seredi, v Nitre napríklad nevedia o žiadnych, ktoré by sa živili poskytovaním sexuálnych služieb na cestách.
Nie je trestná
Podľa Ščasného nie je počet prostitútok v Trnave dnes v porovnaní s inými mestami extrémny, či je to problém, však musí podľa neho zhodnotiť mesto.
„Niekde to môže byť problém, aj keď sa na ulici vyskytnú dve prostitútky. Je to na meste a na poslancoch, ako sa k tomu postavia. Veľa možností na riešenie však nemajú, prostitúcia ako taká trestná nie je, trestné je kupliarstvo. Mestá však môžu podporovať rôzne organizácie, ktoré s ľuďmi v sex-biznise pracujú,“ hovorí Ščasný.
Priamo mesto Trnava vlani podporilo Združenie STORM celkovo sumou 1620 eur. Spolupracovať by mohli aj na projektoch prevencie, ktoré by do škôl rád dostal viceprimátor Matej Lančarič (Lepšia Trnava).
„Určite má význam, aby sa prostitúciou mesto zaoberalo. Otázka však je, či na pôde zastupiteľstva. To, že poslanci zoberú nejakú správu na vedomie, nič nerieši. Dôležitejšie sú skutky ako slová,“ hovorí Lančarič s tým, že sám plánuje iniciovať interné stretnutie s príslušnými odbormi a občianskymi združeniami.
„Mohli by sme ísť cestou prednášok a seminárov už na druhom stupni základných škôl. Treba hovoriť o rizikách, ktoré so sebou prostitúcia prináša, o ochoreniach, násilí či drogovej závislosti“ dodal Lančarič.
