HLOHOVEC. Tri komentované prehliadky židovského cintorína s názvom Za svetlom šesťcípej hviezdy pripravili na štvrtok 15. septembra v Hlohovci. O 10., 14. a 16. hodine historik Marián Kamenčík a riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský priblížia záujemcom osudy tohto miesta.
Podujatie organizuje združenie Ex libris ad personam (ELAP) ako jednu z ďalších aktivít na zoznámenie sa s históriou a zaujímavými súvislosťami v meste Hlohovec. Na vstupy o 10. a 14. hodine je podľa informácií Heleny Pekarovičovej z ELAP potrebné nahlásiť sa na telefónnom čísle 033 7424657 a o 16. hodine na čísle 033 7300337.
Hlohovský židovský cintorín sa nachádza na Nitrianskej ulici, kde naň nadväzuje mestský cintorín s kalváriou. Má pomerne veľkú rozlohu jedného hektára, kde je okolo 2000 hrobov. Priestor cintorína je ohraničený vysokým kamenno-tehlovým múrom z 19. storočia, v ktorom sú zamurované staršie vstupy. Cintorín má dve časti - v priestore starého sú vzácne židovské barokové náhrobníky z polovice 18. storočia a významné hrobové miesta. Sú tam aj hromadné hroby z morových epidémií, ale aj posledné miesta odpočinku významných osobností ako napríklad Sáry Ley van Geldernovej, starej matky spisovateľa Heinricha Heineho či významných rabínov, medzi nimi Jozefa Lazara Rosenfelda, Judu Leopolda Oppenheima alebo Mordechaia Deutscha, ktorý vyštudoval slávnu pražskú rabínsku školu. Architektonicky pozoruhodná a cenná je hrobka Markusa Dukesa, podobná hrobu pramatky Ráchel v Betleheme. "No sú tam aj hroby z pogromov, ktoré majú zvláštne homolovité tvary," uviedol pre TASR Urminský. V novej časti cintorína sú hroby a náhrobníky z 20. storočia, pochováva sa tam dodnes.
V Hlohovci žila v 17. storočí jedna z najväčších židovských komunít, ktorá bola pod ochranou Erdődyovcov. Dokonca sa sem podľa Urminského viackrát uchýlili aj židia z Trnavy, keď ich z nej vyhnali. V 90. rokoch 19. storočia v meste žilo 2500 židov, čo predstavovalo až 34 percent z celkovej populácie mesta.
