Až do prvej svetovej vojny bolo Slovensko súčasťou Uhorska. Z tohto dôvodu sa mnohé významné osobnosti, hoci sa narodili na Slovensku, považovali skôr za Maďarov.
Jedným z nich bol aj romantický skladateľ Franz Liszt, o ktorého pôvode sa diskutuje dodnes. Niektoré významné slovenské osobnosti nikdy neprekročili slovenské hranice, no nájde sa mnoho takých, ktorí úspechy dosiahli až po tom, ako emigrovali.
Osobnosti so slovenskými koreňmi
- Franz Liszt (1811 – 1886; hudobný skladateľ) Hudobný historik Miroslav Demko tvrdí, že Lisztovi starí rodičia boli Slováci. Skladateľova rodina údajne doma hovorila po slovensky a aj jeho rodným jazykom bola slovenčina.
- Sándor Petőfi (1823 – 1849; maďarský básnik a revolucionár) Básnikovi rodičia mali údajne slovenské korene. Jeho matka vraj nevedela po maďarsky, hovorila iba po slovensky.
- Andy Warhol (1928 – 1987; maliar, popredný predstaviteľ pop artu) Jeho rusínski rodičia emigrovali z obce Miková pri Medzilaborciach v roku 1913. V meste sa v súčasnosti nachádza Warholovo múzeum, ktoré vystavuje viacero jeho najznámejších diel.
- Stephen Fry (narodený 1957; humorista, herec, spisovateľ) Pôvodné priezvisko jeho starého otca Martina Newmana bolo Neuman. Bol to rodák zo Šurian. (www.bbc.co.uk)
- Angelina Jolie (narodená 1975; herečka) Pôvodné meno jej starého otca bolo Juraj Vojtko. Narodil sa v roku 1879 v Košiciach, do Ameriky emigroval okolo roku 1895. Počas sčítania ľudu v roku 1910 uviedol, že má slovenskú národnosť. Aj herečkina stará mama vraj mala slovenské korene.
- Paul Newman (1925 – 2008; herec) Jeho mama Terézia Fecková sa narodila v dedine Ptičie neďaleko Humenného v roku 1896. V oficiálnych amerických dokumentoch ju viedli ako Teresu alebo Theresu Fetsko (v jednej z Newmanových biografií sa dokonca objavuje meno Fetzer).
- Jon Bon Jovi (narodený 1962; rockový muzikant) Jeho otec má údajne talianske a slovenské korene.Ivan
- Alexander Getting (1912 – 2003; vynálezca GPS) Jeho otec Milan Getting mal slovenských rodičov. Pôsobil ako československý generálny konzul v Pensylvánii. (www.osobnosti.sk)
- Ján Harmatta (1898 – 1980; vynálezca) Narodil sa v Spišskom Podhradí. Bol autorom mnohých vynálezov z oblasti zvárania a spracovania polotovarov. Najznámejší z nich je vynález odporového bodového zvárania, ktorý dodnes používajú v automobilovom priemysle. Dal si ho patentovať v Spojených štátoch v roku 1912.
- J. D. Hertz (1879 – 1961; podnikateľ, majiteľ a chovateľ dostihových koní, autor myšlienky žltých taxíkov v USA) Narodil sa ako Sándor Herz v dnešných Vrútkach. Do Chicaga emigroval s rodičmi vo veku piatich rokov.
Dali sme svetu gitaru či padák

Začiatkom 20. storočia Slovensko na poli vedy a výskumu zaostávalo za zvyškom Európy. Považovalo sa skôr za agrárnu krajinu. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo viacerí vynálezcovia dosiahli úspech až potom, ako odišli do zahraničia. Jedným z nich bol Štefan Banič, rodák zo Smoleníc (1870 – 1941). V roku 1907 odišiel do Ameriky, kde v priebehu šiestich rokov dokončil prototyp padáka, ktorý údajne aj sám vyskúšal. V roku 1914 si ho nechal v Spojených štátoch amerických patentovať. Z rovnakého regiónu pochádza rodina Jána Dopjeru, ďalšieho významného Slováka (1893 – 1988), ktorý bol neskôr známy ako John Dopyera. Narodil sa a vyrastal v Dolnej Krupej neďaleko Trnavy. Jeho rodina emigrovala do Kalifornie v roku 1908. Tam sa z neho neskôr stal muzikant a začal vyrábať strunové nástroje.
Počas svojho života si nechal patentovať asi 40 vynálezov vrátane elektrických huslí. Zároveň vyrobil niekoľko gitár s elektrickým snímačom, ktoré sú považované za prvé priemyselne vyrobené elektrické gitary. Jedným z najvýznamnejších vynálezov, ktoré vytvoril koncom 20. rokov, bola rezofonická gitara nazývaná Dobro. V Západoslovenskom múzeu v Trnave dnes turisti nájdu expozíciu Dvorana slávy Dobra a navštíviť môžu aj medzinárodný festival Dobrofest, venovaný tomuto významnému hudobníkovi a jeho vynálezu.

Významným vynálezcom 20. storočia bol aj priekopník bezdrôtového prenosu, rímskokatolícky kňaz Jozef Murgaš (1864-1929), ktorý bol v Spojených štátoch amerických známy aj ako reverend Joseph Murgas. Narodil sa v Tajove, odkiaľ v tridsiatich dvoch rokoch emigroval do Wilkes-Barre, mestečka v Pensylvánii. Začiatkom 20. storočia vytvoril revolučný tónový systém, čím vylepšil princíp bezdrôtového telegrafického prenosu, vynájdený Guglielmom Marconim a Thomasom A. Edisonom. Údajne uskutočnil prvý rádiový prenos hovoreného slova.
Len málo ľudí vie, že svet je vďačný Slovákom aj za klasické mechanické perá. Ako prvý s nimi prišiel v roku 1906 rodák z Liptovského Mikuláša Slavoljub Eduard Penkala (1871-1922), ktorý po štúdiách v Drážďanoch prežil väčšinu svojho života v Záhrebe.

Aj dnes na amerických univerzitách pôsobí mnoho významných slovenských vedcov. Jedným z nich je mikrobiológ Ján Vilček. Narodil sa v roku 1933 v Bratislave, kde vyštudoval medicínu. V roku 1965 emigroval do Spojených štátov amerických. Tu sa neskôr zamestnal na lekárskej fakulte na Newyorskej univerzite ako odborný asistent mikrobiológie. Výsledky jeho práce významne prispeli k liečbe artritídy a chronických zápalových autoimunitných ochorení. Za svoju prácu získal viacero významných ocenení vrátane Národnej medaily za technológie a inovácie, ktorú mu v januári 2013 osobne odovzdal prezident Barack Obama.
Slovenskí vedci dosiahli významné úspechy aj na popredných európskych univerzitách. Napríklad rodák z Liptovského Mikuláša Aurel Stodola (1859-1942) sa považuje za priekopníka na poli termodynamiky. Počas svojho pôsobenia na Vysokej škole technickej v Zürichu napísal teóriu parných a plynových turbín a v spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval v roku 1915 pohyblivú umelú ruku.
Na rozdiel od týchto vedcov Vojtech Zamarovský (1919 – 2006), ktorý sa stal známym vďaka faktografickým dielam o starovekých civilizáciách, nikdy neopustil Československo. Svoje rodné mesto Zamarovce pri Trenčíne opustil až v roku 1946, keď sa presťahoval do Prahy. Napísal spolu 14 kníh a už prvá z nich s názvom Za siedmimi divmi sveta, ktorú vydal v roku 1960, sa v Československu stretla s veľkým úspechom.
Ďalším, ktorý sa narodil aj zomrel na Slovensku, je Ján Bahýľ (1856-1915). Bol vynálezcom vrtuľníka, pričom svoj prvý patent v tejto oblasti mal zapísaný už v roku 1895. Zaujme aj príbeh Františka Jozefa Tučeka (1915-1977), nášho prvého ekológa. Zaoberal sa vzťahmi organizmov a životného prostredia v období, keď sa ešte o ekológii v našich končinách ani nechyrovalo. Napriek tomu, že mal len základné vzdelanie, jeho prácu citovali svetoví vedci.
Turistický sprievodca je dostupný v kníhkupectvách a online aj v našom e-shope.
Významní štátnici
V kronikách významných cestovateľov a objaviteľov nájdete len málo Slovákov. Jednou z výnimiek je však Móric Beňovský (1746 – 1786), ktorý sa narodil vo Vrbovom neďaleko Piešťan. Počas svojho krátkeho života navštívil štyri kontinenty a istý čas bol kráľom na Madagaskare.