Na Kube je nedostatok materiálnosti a prebytok ľudskosti

TRNAVA. Miestom nedotknutým západným svetom a s nádychom socializmu bude v stredu 14. septembra v trnavskom Kine Hviezda na Cestovateľskom kine sprevádzať Adrián Drugda.

Profesionálny sprievodca, ktorý brázdi Kubu, Latinskú Ameriku a ďalšie exotické krajiny, príde porozprávať o svojich zážitkoch a skúsenostiach o 20. hodine.  Na prednášku vás môže nalákať aj tento rozhovor.

Kuba patrí medzi najčastejšie cestovateľské sny ľudí. Aká bola tvoja prvá cesta do tejto krajiny?

- Súhlasím, Kuba láka cestovateľov z celého sveta vďaka mnohým rozdielom oproti takpovediac bežným krajinám. Moja prvá cesta bola spojená s cieľom vyučiť sa za sprievodcu prevažne slovenských a českých cestovateľov a ostal som na Kube hneď štyri mesiace.

Kuba mi učarovala svojským rázom exotiky spojenej so socializmom. Taký zvláštny paradox a navyše socializmus temperamentných Afroameričanov.

Oplatí sa na Kubu ísť a vychutnať si to na vlastnej koži. Pre mňa je jednoducho Kuba zemou paradoxov.     

Z obrázkov, filmov i kníh má asi každý nejakú predstavu o Havane. Zväčša je to predstava o farebných old school autách, tancujúcich a spievajúcich ľuďoch v uliciach, o nabitých baroch i o všadeprítomnom socializme. Ako vyzerá zvyšok Kuby? Čím sa tam živia ľudia a ako tam plynie život?

-  Nebudem si brať servítku pred ústa a rovno poviem, že život na Kube je ťažký. Keď sa niekto po troch týždňoch vráti z organizovaného zájazdu s cestovkou na Slovensko a suverénne vyhlási, že sa tam ľudia majú dobre, že žijú jednoduchý život, ale nič im nechýba, tak nehovorí pravdu.

Kubánci dobre vedia, že ich oficiálny príjem tvorí asi len desať percent toho, čo potrebujú pre život, ostatné musia získať v podstate nelegálne, vlastnou šikovnosťou, postrannou prácou. Keď policajt zarába 23 dolárov mesačne, a ceny na Kube sú len o niečo nižšie ako u nás, asi niečo v poriadku nebude.

Pokiaľ máme dve meny, jednu devízu pre turistov, za ktorú si môžeme kúpiť viac alebo domácu menu, za ktorú si môžeme kúpiť len obmedzené množstvo tovaru, tiež to neznie najlákavejšie pre skutočnosť „Som Kubánec“.

V mestách je život trošku ľahší. Stačí sa pozvŕtať okolo „bohatých“ turistov, napríklad aj slovenských, a často z toho niečo „kápne“. Vlastne, skanzenová atmosféra Kuby je ten najhlavnejší dôvod turistického boomu a dôvod, prečo si vybrať Kubu v porovnaní s ostatnými španielskými kolóniami v Karibiku.

Ľudia sa živia všetkým možným v spojitosti s turizmom, napríklad ako maliari, tanečníci, speváci, taxikári, v rezortoch ako animátori, modeli, spoločníci a podobne. Old school áut jazdí na Kube požehnane. Pre domácich je to však bežné, lebo iné nemajú. My sme sa starých áut zbavili, lebo prišli nové. Na Kubu nových áut prišlo len pár, preto jazdia na starých.

Nezabudnem, ako jeden Kubánec so starým Chevroletom z 50. rokov sníval o Octavii s moderným autorádiom. Každý chceme, čo nemáme. Je to človeku asi prirodzené, a preto sa Kuba teší priazni cestovateľa.     

O Kube sa v posledných mesiacoch hovorí najmä v súvislosti so vzťahmi s USA a jej otváraním sa západnému svetu. Sú tieto postupné zmeny cítiť aj v kubánskej spoločnosti?

- Áno, nie je to tak dávno, čo ste ako Kubánec nemohli vyjsť na more severných brehov ostrova bez toho, aby ste nemali problémy so zákonom. Vnútorná vojna pokračovala, keď Američania vymysleli, že Kubánci, ktorí nejakým spôsobom preniknú do USA, sa automaticky stávajú držiteľom trvalého pobytu v USA s výnimkou Guantanáma.

Zo strany USA šlo o motiváciu potláčať kubánsky patriotizmus. Kubánci sa pomstili takým spôsobom, že vymysleli turistické víza, ktoré umožňujú Američanom prísť na Kubu nepriamym letom a nemať označený americký pas kubánskou pečiatkou, čo bolo dlho ilegálne podľa amerického zákona.

A tak Američania na Kubu nosili peniaze a de facto podporovali kubánsku ekonomiku, čo prirodzene bolo nemysliteľné pre americké impérium. Dnes sa už situácia uvoľňuje a nájdeme už aj priame lety medzi Kubou a USA.

Kubánci sú si dobre vedomí amerického sna, dostupnosti základných potrieb človeka a že v USA je život tak povediac ľahší ako na Kube. Beztak musím povedať, že kubánska atmosféra je často milšia, ľudskejšia a tak akosi viac spriaznená s prirodzenosťou života než situácia v USA.

Kuba sa otvára svetu, treba tam rýchlo ísť. Kapitalizmus je na americkom kontinente všade navôkol v presile a je definitívne otázka času, kedy sa Kuba stane kapitalistickou krajinou.

Čím je podľa teba Kuba výnimočná v porovnaní s inými krajinami?

- Jednoznačne režimom. Socializmus verzus koloniálne pamiatky verzus temperamentní ľudia s tmavou pokožkou, vzdelaní ľudia – skvelý školský systém. Keď chudobným ľudom dáte vzdelanie, vznikne Kuba. Bezpečná krajina, v ktorej si ľudia vážia mála a nie sú pokazení médiami a mobilnými telefónmi.

Aj keď režim môže byť hore nohami a nefunguje, ľudia nie sú tak ohučaní médiami a netrávia denne hodiny sledovaním televízie či ťukaním do telefónu. Je to pre našinca oslobodzujúce, keď nemusí dodržiavať konvencie. Navyše je tam stále teplo.

Keď sa niekto rozhodne okúsiť atmosféru tejto krajiny, čo by si nemal nechať ujsť?

- Kuba má skvelý rum a cigary. Jedlo je prevažne jednoduché a pokiaľ nemáte menu CUC (turistická mena podobná nám známym bonom v hodnote amerického dolára), tak si veľa nedoprajete. A po takých troch mesiacoch vás to priamo-nepriamo prinúti používať turistickú menu.

Na Kube treba vyskúšať hodiny tanca – salsy a navštíviť nejaky jazzový klub. Domáci patria medzi najlepších muzikantov na svete. Rovnako je lepšie ísť bývať do súkromia u domácich, zvlášť ak hovoríte po španielsky. To sa potom bývanie obohacuje pridanou hodnotou, lebo domáci sú zvedaví na vás a vy na nich a ich krajinu. Hotely sú drahšie a neosobnejšie.

Kubu treba prejsť celú, nie len Havanu. V menších mestách je to tá pravá Kuba a ľudia sú ešte srdečnejší, hlavne na juhovýchode v oblasti Guantanamo a Santiago de Cuba nájdete prekrásne pláže Karibiku. Už pravidelne najviac očaruje orient a teda – Baracoa.

Hore som spomínal dobové autá, to je naozaj bomba, hlavne ak vás vezie neoficiálny taxikár. Bločky nikde nečakajte, ani u toho oficiálneho.

Na čo si turisti na Kube musia zvyknúť, čo ich tam prekvapí?

- Treba si zvyknúť na nie príliš dobré jedlo a na veľmi dobrý rum. Na zlé hotely, ale na skvelé more. Zvyknem hovoriť: „Na Kube je nedostatok materiálnosti a prebytok ľudskosti“.

Ľudia, čo majú dobrodružného ducha a majú radi ľudskú hodnotu, si Kubu bezpochyby zamilujú.

Autor: Soňa Hrúziková