TRNAVA. Vláda Slovenskej republiky rokovala začiatkom roka aj o programe sanácie environmentálnych záťaží (EZ), ktorý predložilo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP). Jednou z najrizikovejších lokalít odporúčaných na sanáciu bolo aj rušňové depo v Trnave. V minulosti tam zaevidovali kontamináciu zeminy olejmi a naftou v okolí niektorých, dnes už schátraných budov.
To, kedy definitívne zmiznú, je zatiaľ otázne. Z kancelárie MŽP nám napísali, že v informačnom systéme EZ v súčasnosti evidujú 2022 lokalít. Rušňové depo je v skupine so strednou prioritou riešenia. „Zatiaľ sa neuskutočnilo správne konanie, ktorým by sa určila zodpovedná osoba na jej odstránenie, takže v súčasnosti nevieme potvrdiť konkrétny dátum začatia prác,“ napísala Petra Stano Maťašovská, hovorkyňa Kancelárie ministra MŽP SR.
Postup sanácie EZ určuje zákon. V správnom konaní sa najskôr určí zodpovedná osoba za jej odstránenie, ktorá to zabezpečí. Tá predloží správnemu orgánu plán prác na schválenie, kde navrhne a objasní postup ako environmentálnu záťaž odstráni. „ Až po schválení predmetného plánu sa môže prikročiť k sanácii," dodala hovorkyňa.
Viacerí vlastníci
Budovy v areáli depa vlastní Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), pozemky sú stále majetkom Železníc Slovenskej republiky (ŽSR). „V súčasnosti sa rieši majetkové vyporiadanie pozemkov - dodatočný vklad pozemkov do majetku nástupníckych železničných spoločností ZSSK a ZSSK CARGO," zhrnula Jana Morháčová, hovorkyňa ZSSK.
Podlá jej slov, v zmysle projektu rozdelenia Železničnej spoločnosti, a.s., z roku 2004 a usmernenia z rezortu dopravy z roku 2015, by mali byť pozemky najskôr prevedené do majetku ZSSK CARGO, ktorá depo vlastnila do roku 2011 a následne do majetku spoločnosti ZSSK. Bude sa riešiť teda ich odkúpenie či zámena, rozhodnúť o tom má hlavný akcionár - ministerstvo dopravy.
Železničná spoločnosť už s obnovou depa neráta, areál je pre nich vraj nevyužiteľný. Po dotiahnutí záležitostí s pozemkami rátajú s jeho predajom.
Určia povinnú osobu
„Pozemky a stavby v areáli depa sú pripravené na vyňatie z majetku ŽSR,“ napísala v maile Martina Pavlíková, hovorkyňa ŽSR. V súčasnosti sa schvaľuje proces vyňatia tohto majetku na ministerstve dopravy. „Príslušný orgán štátnej správy určí povinnú osobu, ktorá zabezpečí plnenie povinnosti povôdcu environmentálnej záťaže. Doteraz sa tak nestalo," uzavrela Pavlíková.
Trnavské rušňové depo založili ešte v roku 1959, najlepšie časy prežilo v deväťdesiatych rokoch. Vtedy tam pracovalo takmer tristo ľudí. V depe sa opravovali rušne, čistili pantografové súpravy, rušňovodiči tam mali zázemie, fungovala tam pohotovostná služba. Trnavské depo je mimo prevádzky od 1.1.2009.
Malo by mesto v prípade predaja záujem o areál depa?
Odpovedal hovorca mesta Pavol Tomašovič „Mesto Trnava má záujem v tejto časti udržať a zrekonštruovať chodník pre peších a cyklotrasu tak, aby bol vytvorený ucelený okruch do rekreačnej zóny. Samozrejme, priľahlý pozemok bývalého depa je zaujímavý, no predovšetkým ako priestor, kde by mohla vzniknúť izolačná zeleň, ktorá by eliminovala nielen hluk železničnej trate, ale vytvorila by aj príjemné zázemie pre celú oblasť, čím by došlo k prirodzenému odčleneniu priemyselnej zóny od rekreačnej a bytovej časti. V tomto kontexte by určite mesto reflektovalo na riešenie tohto územia v relevantnej cene, zodpovedajúcej vyššie spomínanému účelu."
