TRNAVA. Ježiš Kristus, Panna Mária, apoštol Ján a lotri Dismas a Gesmas čoskoro opustia umelý vŕšok na trnavskej kalvárii. Súsošie, ktoré nesie spoločný názov Golgota a je národnou kultúrou pamiatkou, sa totiž po rokoch dočká obnovy.
O nej rozhodol krajský pamiatkový úrad, vlani už prebehol aj reštaurátorský výskum. Víťazom verejnej súťaže na obnovu sa stala spoločnosť Chameleón reštaurátora Tomáša Kucmana, ktorý je odborníkom na reštaurovanie kamenných sôch a článkov.
Spolu s ním sa na obnove súsošia budú podieľať aj statik Vladimír Kohút a špecialista na reštaurovanie kovových plastík, akademický sochár Stanislav Kožela.
Cena kompletnej obnovy presahuje 131-tisíc eur, tento rok je na práce vyčlenených viac ako 27-tisíc eur. Z nich väčšinu sa mestu podarilo získať z grantových zdrojov ministerstva kultúry.
Najhoršie je na tom Gesmas
Vlaňajší reštaurátorský výskum určil ako najzávažnejšie problémy súsošia degeneráciu materiálov vplyvom poveternostných podmienok, zemnej vlhkosti, vandalizmu a príležitostného zapaľovania sviečok.
Soche Ježiša chýba časť ukazováka na ľavej ruke, ako aj časť nalomeného palca. Ešte horšie je na tom apoštol Ján, ktorý má v boku veľkú dieru a úplne mu chýba ľavá ruka. Dieru v chodidle má aj lotor Gesmas, ktorý je z celej Golgoty podľa výskumu najviac ohrozený.
Lotor Gesmas má statiku najviac narušenú (zdroj: TK)„Tento kríž drží už len na kovových trnoch, cementové spojivo, ktorým boli vyplnené škáry, sa za desaťročia úplne rozpadlo. Pri väčšom bočnom zaťažení hrozí, že sa vylomí a spadne,“ hovorí reštaurátor Tomáš Kucman.
Narušenú statiku však podľa neho majú všetky kríže, čo sa potvrdilo aj pri výskume. „Keď sme k sochám pristupovali po rebríkoch, boli veľmi nestabilné, celé sa kývali,“ povedal.
Problémom sú sviečky aj kyslé dažde
To, aký je skutočný rozsah poškodenia jednotlivých kovových a kamenných častí súsošia, sa ukáže až po ich očistení od nánosov nečistôt a nepôvodných náterov.
Tie narobili škody najmä na murive a travertínových kameňoch, ktoré sa pod nimi rozpadávajú. „Travertín, ako sedimentárny vápenec, sa v kamennej architektúre používa bežne. Napriek tomu do exteriéru nie je príliš vhodný, je citlivý na vonkajšie vplyvy,“ vysvetľuje Kucman.
Najväčšiu galibu na ňom pácha vlhkosť a kyslé dažde, ktoré ho doslova rozleptávajú. Súsošiu nepomáha ani vosk a parafín zo sviečok, ktoré sem prichádzajú zapaľovať veriaci.
„Vsiaknu do kameňa a je veľmi komplikované ich odtiaľ dostať. Používajú sa na to opakovane špeciálne pasty, ktoré na seba viažu mastnotu,“ povedal Kucman.Jeho úlohou bude kamenné časti nielen doplniť a zreštaurovať, ale aj zakonzervovať tak, aby sa do nich nedostala voda a boli odolné voči počasiu.
„Pri správnom ošetrení a následnej starostlivosti je možné tieto kamene udržať v dobrej kondícii veľmi dlho,“ dodal Kucman.
Najprv zamerať
Prvým krokom k obnove Golgoty bude podľa Kucmana jej veľmi presné 3D zameranie. To zachytí súčasný stav a polohy krížov, umožní zadefinovať aj ich odklony.
„Je to dôležité nielen preto, aby sme vedeli, kam treba sochy naspäť osadiť, ale najmä pre vyrovnanie polôh krížov. Tým zabránime, aby sa tento defekt v budúcnosti opakoval,“ vysvetlil Kucman.
Soche sv. Jána úplne chýba ruka. (zdroj: TK)Druhou fázou bude podľa neho prieskum podložia a spracovanie projektu mikropilotáže. Práve pilóty totiž pomôžu zreštaurovaným sochám zostať pevne na svojom mieste dlhé desaťročia.
„Nasledovať bude demontáž sôch aj s kamennou architektúrou a ich odvoz do ateliérov. Toto všetko by sme chceli stihnúť ešte v tomto roku,“ doplnil Kucman s tým, že postup prác musia ešte schváliť pamiatkari.
Hlavne opatrne
Rozobrať niekoľkotonové kamenné kríže a podstavce nebude podľa reštaurátora hračka. Potrebovať budú určite žeriav, vyrobiť plánujú aj podporné konštrukcie.
„Ich úlohou bude preniesť váhu zo stredu kríža na jeho ramená a tým ho odľahčiť. Následne ho bude potrebné zdvihnúť a sklopiť na zem, kde sa z neho demontuje samotná socha,“ načrtol postup Kucman.Hmotnosť najväčšieho kamenného bloku odhaduje na dve-tri tony, presne to však určia až merania počas prípravy.
Tú rozhodne nemôžu zanedbať, aby minimalizovali prípadné ďalšie poškodenia počas demontáže.
Neprítomnosť sôch obrady neovplyvní
Svoj zámer reštaurovania súsošia mesto listom oznámilo aj arcibiskupskému úradu. Zisťovali sme preto, či dočasné odstránenie krížov ovplyvní konanie cirkevných obradov v tomto priestore.
„S istotou to nevieme potvrdiť ani vyvrátiť, nakoľko táto téma ešte nebola predmetom rokovania medzi predstaviteľmi mesta Trnava a trnavským dekanom. Avšak dočasné odstránenie súsošia Golgoty nemusí byť dôvodom, ktorý by mal hatiť slávenie už tradične zaužívaných cirkevných obradov,“ povedal hovorca Arcibiskupského úradu v Trnave Dušan Kolenčík.
Zdroj: TV VEGA
Okrem procesie – tichého nesenia krížov na Veľký piatok, sa na trnavskej kalvárii konajú každú nedeľu počas pôstneho obdobia pobožnosti krížovej cesty.
„Koncom júla sa tam v roku 2015 slávila aj spomienková svätá omša na blahoslavenú sestru Zdenku, čo by sa mohlo rozvinúť postupne i do tradície,“ dodal Kolenčík.
Obnovou Golgoty by sa však práce na trnavskej kalvárii skončiť nemali. Mesto tu plánuje archeologický výskum, ktorý nadviaže na georadarové merania. Tie tu odhalili základy zaniknutého lazaretu s kaplnkou.
„Tento výskum však bude vykonaný až po dokončení prieskumu pri bazilike a na vstupe do pešej zóny pred budovou súdu,“ povedal hovorca Trnavy Pavol Tomašovič.
DRUHÁ V PORADÍ
Aktuálne súborné dielo – Krížová cesta s Golgotou, nadväzuje na tradíciu zaniknutej barokovej kalvárie z roku 1732.
Vtedy tu totiž na priestranstve z východnej strany lazaretu nechal ostrihomský kanonik a trnavský farár Juraj Schmidt spolu s ďalšími dobrodincami vybudovať Kalvársky vrch, ktorý tvorila umelá terénna vyvýšenina so skupinou Ukrižovania.
Tú tvoril veľký kamenný kríž a sochy Panny Márie, Márie Magdalény a sv. Jána, spolu so štyrmi sochami anjelov. Či skupinu dopĺňali aj zastavenia, nie je známe, nepriamym odkazom na ich prípadnú existenciu môže byť lipová aleja, zvyšky ktorej sú dnes prítomné len v podobe posledných dvoch asi dvestoročných líp.
Rovnako však mohlo ísť len o stromovú aleju lemujúcu prístupovú cestu ku Kalvárskemu vrchu bez zastavení. Táto baroková kalvária však ešte v priebehu 19. stor. zanikla.
Golgota v súčasnej podobe pochádza z obdobia rokov 1900 – 1901. Vybudovať ju nechal trnavský mešťan Jozef Müller. Tvorí ju štrnásť zastavení v podobe malých murovaných otvorených kaplniek zoradených v dvoch radoch.
Golgota sa nachádza na umelo vytvorenom návrší v závere sledu zastavení. Pozostáva z centrálneho kríža s Ukrižovaným Kristom a dvoma krížmi s lotrami – popravici kajúceho Dismasa a po ľavej strane Gesmasa.
Medzi krížmi sú na samostatných hranolových podstavcoch sochy Panny Márie a sv. Jána. Postavy sú vytvorené ako polychrómované kovové odliatky, je možné, že sú dielom miestnej lejárskej firmy bratov Fischerovcov.
Zdroj: Reštaurátorský výskum
