NAHÁČ. Faru v Naháči, v ktorej tridsať rokov strávil Juraj Fándly, čaká obnova. Obec by jej rada prinavrátila výzor, aký mala práve v čase, keď sa tu zdržoval tento významný spisovateľ, národovec a včelár. Na architektonicko – historický výskum sa jej podarilo dostať podporu Ministerstva kultúry a tak mohla vypísať výzvu na dodávateľa, ktorý Fándlyho faru obnoví.
„Teraz je jemne do šeda. Ale je niekoľko domácich, ktorí si z polovice minulého storočia pamätajú, že steny domu boli v pápežskej okrovej, rímsa bola červená a šambrány okolo okien biele,“ povedal starosta Naháča Vladimír Kašša. Po prieskume by mala podľa jeho slov nasledovať pravdepodobne v nasledujúcom roku samotná oprava fasády historického objektu. V súčasnosti obec končí tretiu etapu opravy strechy, na ktorú takisto dostali podporu z MK SR.
Fara, dnes Pamätný dom Juraja Fándlyho, bol pre verejnosť sprístupnený v roku 1990, kedy ho obec odkúpila od cirkvi. Keď Fándly prišiel do Naháča, malej dediny pod Malými Karpatmi v roku 1790, bol to vlastne pre neho trest za jeho dielo Dúverná zmluva medzi mníchom a diablom, ktorá vzbudila na jednej strane obdiv mladých, no i odpor cirkevnej vrchnosti.
Kňaz našiel medzi svojimi farníkmi popri literárnej činnosti a obrodeneckej práci dostatok času na to, aby pozoroval život, a tak postupne vznikli jeho slávne diela venované prácam na poli i v hospodárstve, ktoré v mnohom vtedy nevzdelanému ľudu pomáhali.
Venoval sa ovocinárstvu, liečiteľstvu, bylinkárstvu, včelárstvu. Ale v obci sa traduje, že Fándly bol viac teoretik ako praktik a vraj jeho domácnosť nikdy nevykazovala znaky poriadku, na ktorý dedinčanov vyzýval.
O jeho odkaz sa v Naháči vzorne starajú, vďaka zanietencovi, bývalému učiteľovi Alojzovi Kaššákovi, sústredili do múzea všetko, čo po Fándlym zostalo a aj ďalšie predmety dennej spotreby z obce a okolia, dokresľujúce jeho dobu.
Muzeálna expozícia ponúka dokumenty o živote a diele tohto významného člena bernolákovskej družiny a tajomníka Slovenského učeného tovarišstva. Je prezentovaný aj dobový interiér, v ktorom Fándly tvoril. Druhá časť expozície má národopisný charakter. "Čierna kuchyňa" a ďalšie tri miestnosti prezentujú odievanie a zamestnanie roľníckého a remeselníckeho obyvateľstva regiónu.
V záhrade sa nachádza včelín s figurálnymi slamenými úľmi, ktoré Fándly opísal v diele Slovenský včelár. Pred miestnou školou sa možno zase zoznámiť s nekvitnúcou Fándlyho jabloňou, ktorá však rodí normálne jablká. Ročne si miesto príde pozrieť okolo dvetisíc domácich aj zahraničných návštevníkov vrátane školských výletov. "Viac chodia z okresov južného Slovenska, ako z okolia," konštatoval Kašša.
