Článok pokračuje pod video reklamou
TRNAVA. Najskôr to mala byť nevinná ferrata kúsok za Viedňou, neskôr rakúsky Wildspitze, ktorý je s výškou 3774 metrov druhým najvyšším vrcholom Rakúska, aby sme nakoniec skončili na parkovisku pred stanicou lanovky Diavolezza neďaleko švajčiarskej dedinky Pontresina.
So štyrmi dňami voľna sa dá naložiť rôzne. Cieľ bol jasný. Najvyšší vrchol východných Álp Piz Bernina na švajčiarsko- talianskych hraniciach, ktorá je s nadmorskou výškou 4049 metrov, jej jedinou štvortisícovkou. A zároveň tou najbližšou k nám . Vyše 700 kilometrov od hraníc.
Čím viac som si pred cestou o nej čítal, tým väčší rešpekt vo mne vzbudzovala. Na horolezecky najcennejší výstup cez hrebeň Biancograt sme si netrúfali. Vybrali sme si „menej“ náročný z vrchnej stanice lanovky Diavolezza.
Keď rátame štyri voľné dni a vydelíme dvoma dňami cesty tam a späť, s plnou poľnou (stan, spacák, karimatky, goratex návlek na spacák, mačky, cepín, desaťmetrové lano, prilba, sedem litrov vody, varič, potraviny, plynová bomba, prilba, sedák, skoby a v neposlednom rade veci na oblečenie) a osem hodín v aute.... Takto nejako sme si ospravedlňovali cestu lanovkou.
Na parkovisko prichádzame v nedeľu po štvrtej popoludní, chytáme predposlednú lanovku. Premáva v intervaloch, presné časy nájdete na webe.
Prvý pohľad z parkoviska. Počasie sme pred cestou "nečekovali". Žiadny Aladin či Nóri nebudú predsa diktovať, kam budeme chodiť. Čakalo nás polo-oblačno s hlbokou brázdou pochybností. Nemali sme radšej ísť na tú ferratu? pýtam sa Feďa. (zdroj: (PB))
Poriadny bus na lane vás vyvezie do výšky vyše 2900 metrov. Koľko ľudí sa tam zmestí som si nevšimol, pozeral som sa iba von. (zdroj: (PB))
Prvý pohľad na ľadovec Morteratsch. Piz Bernina je v mrakoch. V týchto miestach sme si rozložili basecamp. (zdroj: PB)
Na jednej strane ľadovec, otočka o 180 stupňov a zelené údolie s azúrovým Lago Bianco. Parádny kontrast. Pripadali sme si ako v Himalájach odmocnených na x- tú (x>100). (zdroj: PB)
Triedime veci do "vrcholových batohov. Všetko ostatné balíme a ukrývame pod skalou o kúsok ďalej. Ak ste so stanom, musíte sa na veci pozerať úplne inými očami. (zdroj: PB)
Pri pohľade na taký kopec v spojitosti s tým, čo ste si o ňom prečítali pred odchodom...RESPECT (zdroj: PB)
Je pondelok ráno, 26. júl. Krátko pred šiestou sa vydávame na chatu Rifugio Marco e Rosa vo výške 3597 metrov nad morom (zdroj: PB)
Najskôr musíte zliezť po suti niekoľko stoviek výškových metrov dole na ľadovec. Cesta je ako tak viditeľná, keď však vstúpite na ľadovec, musíte sa spoliehať na to, že natrafíte na stopy. My sme nenatrafili. (zdroj: PB)
Zo sute na takýto násyp, ktorý vytvoril ľadovec. Vysoký bol desiatky metrov. A tu sme urobili chybu. Išli sme dole, namiesto hore. (zdroj: PB)
Nástup na ľadovec pripomína migráciu kameňov. Povrch je tvrdý, nabrúsené mačky sedia. Diery sú viditeľné, na lano sa zatiaľ neviažeme. (zdroj: PB)
Vpravo legendárny Biancograt, vľavo naša výstupová trasa. V mráčiku sa skrýva Piz Bernina. (zdroj: PB)
Ľadovec križujeme čo najkratšou trasou na druhú stranu. (zdroj: PB)
V tejto časti ľadovca sa netreba naviazať lanom. Do tejto trhliny sa vojde približne desať "Schwarzenegrov" po skončení Terminátora 1. Na srandy však nie je čas, akákoľvek chyba sa môže kruto vypomstiť. Pozornosť treba venovať každému kroku. (zdroj: PB)
Tieto kvety žijú iba z lásky k horám. Inak sa to nedá vysvetliť pri pohľade na toto miesto. (zdroj: PB)
Posledná romantická fotka a nastupujeme do kopca. To sme si stále mysleli, že ideme správne. (zdroj: PB)
Červenou je približná trasa, ktorou sa chodí. Zelenou náš variant, ktorý nás zdržal na tri hodiny. V takýchto výškach vyzerá všetko blízko, no v sktočnosti je to poriadne ďaleko. Opačne ako v Tatrách. (zdroj: PB)
Ide sa hore. Sklon na fotografii nikdy tak nevyzerá ako v skutočnosti. Od rána sa treba natierať vysokým faktorom. Okrem tváre aj krk a uši. (zdroj: PB)
Opäť to tak nevyzerá, ale tie najväčšie ľadovcové seraky majú veľkosť nákladiaka. (zdroj: PB)
V týchto miestach sme sa napojili na riadny chodník. To je asi polovica výstupu na chatu. Tej ľahšej. Horu pred nami sme preliezli bez istenia. Na natiahnuté oceľové lano zabudnite. Sú tam ukotvené body pre horolezecké lano. Žiaľ, naše bolo krátke. (zdroj: PB)
Po zdolaní skaly sa dostávame znova na ľadovec. Sklon je podstatne hustejší. Naväzujeme sa na desaťmetrové lano. (zdroj: PB)
Ak ste hádali, koľko nás bolo na výprave, správna odpoveď je dvaja. A naše skúsenosti so 4 tisíc a viac. Feďo s kamarátom legendárny Matternhorn, ja sólo výstup na MT. Blanc. Viac nič. (zdroj: PB)
Trhliny sú tu podstatne väčšie. Vyšliapaná cesta bez akéhokoľvek značenia vám nedovolí zablúdiť. Pokiaľ je dobrá viditeľnosť. Ešte doma pred akciou som sa niekde dočítal vetu, ktorá mi utkvela v pamäti. ......"Ak však padne hmla a vy ste tu po prvýkrát, máte problém!" (zdroj: PB)
Hore a dole obchádzate trhliny. Chata je ešte ďaleko, počasie sa zhoršuje. (zdroj: PB)
Vidím zem. Tak o polhodinu, skôr nie. Je krátko pred štvrtou popoludní. (zdroj: PB)
Pred chatou nás privítal československý vlčiak. (zdroj: PB)
Chata Marco e Rosa. Obsluha nič moc, čaj nestál za nič. Jesť sme sa neodvážili. To nám však bolo jedno. Čo najskôr sa dať dokopy a zaľahnúť. Na vrcholový útok vstávame 4:30. (zdroj: PB)
Večer sa všetko zavrelo a začalo pršať. Na horách vždy treba myslieť pozitívne. To je základ. (zdroj: PB)
Ráno vyrážame ako prví. Výhodou chaty je, že je dosť vysoko. Z nej na vrchol sú to dve hodiny. Ale "mega" poctivé. (zdroj: PB)
Keď vychádza slnko, sme už dosť vysoko. (zdroj: PB)
Ešte chvíľu.... (zdroj: PB)
A je to vonku. Je to slnko. (zdroj: PB)
Cestou na vrchol sa už neistíme lanom. V jednej ruke cepín, druhá voľná, keby niečo. (zdroj: PB)
Vrcholový hrebeň, miestami má necelý meter. Bralo pred nami sme spodkom obišli. Mačky a cepín sa zabárali dosť hlboko, rýchlo sme odtiaľ pratali. Rýchlo a bezpečne. Neviem čo by na to povedal poisťovací agent. Za poistku na horách sme zaplatili po 15 eur. Príplatok bol za výšku nad 3500 metrov a zásah vrtuľníka. Ale na to vôbec nemyslíte. (zdroj: PB)
Už iba po ľadovcovom hrebeni na skalný hrebeň a ste na vrchole. lenže to sa ľahko povie. To bolo potrebné sa koncentrovať na sto percent. (zdroj: PB)
Ešte cestou nás predbieha mladý Švajčiar, s ktorým sme sa dali deň predtým do reči. Ochotne ho púšťame, neskôr nám veľmi pomohol. (zdroj: PB)
Pred vrcholom. Takýto výstup vás preverí fyzicky i psychicky. Koncentrujete sa iba na jediné. Prežiť. (zdroj: PB)
Sme hore. Absolvujeme tradičnú vrcholovku a koncentrujeme sa na cestu späť. Ako povedal známy horolezec z USA Ed Viesturs: Vrchol je možnosť, návrat dole je povinnosť. A návrat dole je vždy ťažší. Takže žiadna párty na vrchole, radosť určite áno. Zdržíme sa asi 20 minút. S mladým Švajčiarom sme hore jediní. A aj na celom hrebeni, čo bolo super. Neviem si tam predstaviť zápchu. (zdroj: Rafael zo Švajčiarska.)
Náš nový kamarát Rafael nám ukazuje vrcholy, ktoré pozná. (zdroj: PB)
Pohľad z vrcholu. Vidno aj Eiger či Jungfrau. Aj Monte Rosu. (zdroj: PB)
Po hrebeni zasa späť. (zdroj: PB)
Iná cesta nevedie. (zdroj: PB)
Tu nám požičal svoje 30 metrové lano, vďaka ktorému sme na dvakrát zlanili kolmý skalný úsek, ktorý sme predtým obchádzali. Ísť naspäť po obchádzke nebolo totiž bezpečné. (zdroj: PB)
Po príchode na chatu sa zbalíme, vyplatíme účet a vydáme sa na pochod do nášho základného tábora. Nocľah pre jedného vyšiel na 24 eur. (zdroj: PB)
Stále nemáte "vyhraté". Aj cesta z chaty má husté pasáže. Včera sme si ich príliš nevšímali, utekali sme pred zlým počasím. V deň zostupu panovalo slnečno, no o mraky už bolo v diaľke vidieť, (zdroj: PB)
Tento ľadovec na skale je vysoký ako trojposchodový činžiak. Cesta vedie po streche. (zdroj: PB)
Rýchlo a bezpečne. Nadmorskú výšku sme príliš nepociťovali. Je za tým hlavne tréning. Piz Bernina nie je žiadny Kriváň. Nič v zlom Kriváň. Stále však bol pred nami obávaný strmý skalný úsek. A Rafael s lanom ďaleko pred nami. (zdroj: PB)
Na najexponovanejších miestach sme sa istili krátkym lanom. Hlavne pomaly a bezpečne. (zdroj: PB)
Zelená znázorňuje približnú trasu, zhodou okolností prelietava záchranársky vrtuľník. Paradoxné je, že až po zdolaní tohto úseku sme si naplno zakričali. (zdroj: PB)
Cesta končí, musíte vyliezť na ľadovec. (zdroj: PB)
Tam hore je vrcholová stanica Diavolezzy. Ešte tak ďaleko a mračná tak blízko. Nezmokli sme príliš. Každopádne nám to bolo jedno. (zdroj: PB)
Večer jeme a prelievame sa čajom. A premýšľame nad tým, aké to musí byť v Himalájach? Žiadna lanovka, žiadna chata a dvojnásobná nadmorská výška. Obdivujem ľudí, ktorí dali takéto výzvy. Aj takto sa posúvajú hranice ľudských možností, nenapreduje len technika. (zdroj: PB)
Pohľad zo stanu večer pred odchodom. (zdroj: PB)
A ráno po červenej na parkovisko. Z basecampu sme tam boli do dvoch hodín. (zdroj: PB)
Nižšie už bolo zasa zeleno. Posledných dvesto metrov k autu sme bežali. Údolím sa hnal hustý dážď. Zastihli sme iba nástup. Deväťhodinový presun na Slovensko dávame s jednou prestávkou. Plní dojmov. (zdroj: PB)
