Kúria v Bučanoch láka na históriu aj zbierku rádií + FOTO

BUČANY. Vzácne archeologické nálezy, prezentáciu dobového bývania s nábytkom v historickom štýle, poľovnícke salóniky či zaujímavé artefakty z novších dejín obce nájdu návštevníci v stálej expozícii Nyáryovskej kúrie v Bučanoch.

Tú pripravilo Kultúrno-spoločenské centrum Bučany, ktoré v zrekonštruovaných priestoroch jednej z najstarších obecných stavieb aj sídli. Od 1. júla sú priestory kúrie otvorené v stanovených časoch aj pre turistov, až do 17. augusta sa tu budú počas stredajších dopoludní venovať deťom.

Expozícia je zaujímavá aj pre deti. (zdroj: Obec)

„Počas prázdnin pripravujeme vždy v stredu o 10. hodine cyklus poučno-tvorivých dopoludní pre deti o staršej i mladšej histórii obce pod názvom V Bučanoch sme doma. V budúcnosti plánujeme v priestoroch kúrie pripraviť prezentácie zaujímavých osobností, publikácií a udalostí zo života rodákov i osobností zviazaných s týmto regiónom, výstavy miestnych umelcov i rozmanité tematické výstavy,“ priblížila Dagmar Nováková z Kultúrno-spoločenského centra.

Okrem stálej expozície je podľa nej možné aktuálne navštíviť aj výstavu Rádiá našich dedov zo súkromnej zbierky Stanislava Vidličku. Najstarším kúskom na tejto výstave je kovové rádio americkej výroby Atwater Kent z roku 1928, najväčšie je drevené gramorádio Tesla 112A Stereo z rokov 1962 – 63.

„Originálnym kúskom je aj bakelitový Telefunken, zvaný „Kaplnka“, z roku 1930 a drevená Radiotechna Choral z roku 1936 – 37,“ doplnila Nováková, podľa ktorej by v kúrii radi v budúcnosti dobudovali aj historickú knižnicu.

Miliónová investícia

Zrekonštruovanú Nyáryovskú kúriu slávnostne otvorili 5. septembra minulého roku. Predchádzali tomu roky chátrania a úvah, ako si s pamiatkovo chráneným objektom poradiť. Koncom 20. storočia, keď boli priestory kúrie využívané ako nájomné byty, sa totiž jej údržbe venovala len minimálna pozornosť. 

Kúria pred opravou roky chátrala. (zdroj: Obec)

Budova postupne chátrala, až sa v roku 2007 dostala do tak havarijného stavu, že poslanci obecného zastupiteľstva museli začať uvažovať o novom zastrešení objektu.

V roku 2009 zareagovala obec na výzvu Ministerstva výstavby, ktoré ponúklo európske peniaze na posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Predložený projekt uspel a 7. júla 2010 podpísala obec zmluvu o pridelení nenávratného finančného príspevku.

„Celý proces rekonštrukcie bol nesmierne náročný a priniesol mnohé nepredvídateľné komplikácie a výdavky. Tie dlhodobo komplikovali a predlžovali pôvodne schválený harmonogram prác,“ hovorí Nováková. 

Potrebné bolo totiž nielen zopakovať celý proces verejného obstarávania pre neserióznosť dodávateľskej firmy, ktorá prvú súťaž vyhrala, ale tiež napríklad urobiť reštaurátorský výskum po tom, ako sa pri rekonštrukcii našla výtvarná výzdoba.

Dnes je kúria kompletne obnovená. (zdroj: Obec)

„Celkové náklady na obnovu kúrie presiahli sumu 1,29 milióna eur, pričom dotácia bola vo výške zhruba 970-tisíc eur a z vlastných zdrojov obce bolo uhradených vyše 326-tisíc eur,“ doplnila Nováková s tým, že stavbu skolaudovali 2. decembra 2014. Zároveň s obnovou kúrie bola revitalizovaná aj časť priľahlého parku.

Sídlo prehral v kartách

Kúria slúžila v minulosti ako vidiecke sídlo šľachty a prináležali k nej rozľahlé pozemky a početné hospodárske a obytné budovy. Vystriedalo sa tu množstvo majiteľov, ktorých väčšina nepochádzala priamo z Bučian. „Prvými majiteľmi pôvodnej kúrie boli Bučányovci. Neskôr kúriu vlastnili a obývali Nyáryovci, Thardyovci, Horeckí, Majthényovci a iní. V 19. storočí bola sídlom baróna Eberharta Oldenneela, Františka Naganta a jej posledným majiteľom bol Koloman Nyáry,“ hovorí Nováková.

Interiér je zariadený nábytkom v dobovom štýle. (zdroj: Obec)

Po roku 1902 sa kúria stala majetkom rodiny Springerovcov a v bývalom šľachtickom sídle zriadili riaditeľstvo ich veľkostatku. Po roku 1948 ich statok spolu s kúriou prevzali Československé štátne majetky, od roku 1956 bola Nyáryovská kúria sídlom poľnohospodárskej školy.

„Od roku 1962 mali jednotlivé priestory rôzne využitie. Boli sídlom predajne potravín, boli tu zriadené spomínané sociálne byty i sídlo súkromnej firmy,“ hovorí Nováková.

Ku kúrii sa viaže aj viacero zaujímavostí, záhadou je napríklad to, prečo bolo sídlo pomenované „Villa solitude“, čo v preklade znamená „Vila Samota“.

„Nápis možno poukazoval na samotu baróna Eberharta Oldenneela, keď v roku 1831 zomrela jeho o 16 rokov mladšia manželka Albertína,“ vysvetľuje Nováková a spomína aj ďalšiu pikošku:

„Barón Springer vraj kúriu kúpil v licitácii po tom, ako ju Koloman Nyáry celú aj so zariadením prehral v kartách.

“Neoceniteľným zdrojom informácií je podľa Novákovej knižka Nyáryovská kúria v Bučanoch a jej obyvatelia z pera známych „bučianskych“ autorov Štefana a Ľubomíra Vidličkovcov, ktorá je už ich štvrtou publikáciou.