Vaše meno je pre trnavskú športovú verejnosť skôr späté s americkým futbalom ...
– Postupne som z futbalu vypadol, nemal som toľko času, no šport mi začal viac a viac chýbať. Ak človek z niečoho vypadne, ťažko sa do toho opäť dostáva a kedysi dávno som cez americký futbal započul niečo o lakrose, tak mi skrsla myšlienka. Je to taktiež americký šport, kontaktný, na ihrisku sa dá zabehať, zabojovať, tak som to skúsil. So mnou aj niekoľko chalanov, ktorí skončili s futbalom, postupne sa to pretavilo do klubu a je to tu.
Je obrovské množstvo športov, tak prečo práve lakros? Predsa len, je to niečo neznáme, cudzie...
– A práve to ma na tom priťahovalo, že to môže byť pre ľudí zaujímavejšie. Ak chce človek niečo robiť, nemá význam sa ťahať do tradičných športov, veď sa pozrite, koľko je tu dnes futbalových klubov. Cez informácie som zistil, že lakros je indiánsky šport. Ide o tradíciu, ktorá má svoje čaro. V porovnaní s americkým futbalom je to niečo iné, pretože ten je umelo vytvorený, ale lakros je hra indiánov a v Severnej Amerike to patrí k tradičným športom.
Rado Urban sa snaží dostať lakros viac do povedomia. (zdroj: ARCHÍV KLUBU)Tradičným?
– Áno! Je to ako keby ich modla. Pre nich to znamená skúšku dospelosti. Oni tomu veria a majú okolo toho spravenú kultúru.
Na Slovensku je však lakros verejnosti známy najmä z amerických filmov ako univerzitný šport. V takomto prípade trochu riskantný krok, nemyslíte?
– Neuvažoval som nad tým takto. Keď som rozbiehal americký futbal, bol som v rovnakej pozícii, taktiež to bolo niečo nepoznané, nové. Ak sa chce človek rozbehnúť, zainteresuje do toho niekoľko známych, postupne sa robia nábory a práve to, že ide o niečo nové, tých ľudí zaujme. Dnes chce totiž veľa ľudí robiť niečo iné ako ostatní. Samozrejme, v dnešnej dobe to je ťažké, záujem ubúda.
Lakros pre laika je dres, lopta, niečo na štýl sieťky na tyči a lopta. O čom to teda skutočne je?
– V prvom rade ide o loptový šport, hrá sa s lisovanou loptičkou z kaučuku veľkosti tenisovej a s tvrdosťou puku. Hrá sa na veľkom futbalovom ihrisku, dve bránky s rozmermi 1,83 x 1,83 metra. Podobný štýl ako vo futbale, hráči sa snažia dostať cez súperových obrancov a skórovať. Samozrejme, lakroskami. Nemali by chýbať prilby, rukavice a nejaká vesta. Najrýchlejším spôsobom, ako prekonať súperovu obranu, je prihrávať si loptičku vzduchom, nakoľko je malá a po zemi sa s ňou ťažko hrá. Prihrávky medzi sebou, dostať sa pred súperovu bránku a prihrávkami nájsť slabé miesto, ktorým preniknúť za obranu a skórovať.
(zdroj: ARCHÍV KLUBU)Je to kolektívna hra, koľko hráčov hrá? Aký je rozdiel v porovnaní s inými športami?
– Na Slovensku hráme takzvaný menší lakros, ktorý hrá sedem hráčov a brankár, veľký hrá deväť hráčov a brankár. Vraví sa, že lakros je mentálna hra, ktorá lieči človeka, tomu veria aj indiáni. Hrá sa štyrikrát po pätnásť minút. Na súpiske môže byť maximálne 25 hráčov. Je to brankár, obrancovia, stredopoliari a útočníci. Brankár má väčšiu a pevnejšiu výstroj, vestu, nesmie chýbať nákrčník a prilba, samozrejme. Rovnako má väčšiu a dlhšiu lakrosku. Hráči majú skôr chrániče na ramená. Obrancovia majú dlhšie lakrosky ako útočníci. Je to kvôli bráneniu. Útočníci a stredopoliari majú menšie lakrosky, aby sa im pri útoku lepšie manipulovalo. Obrana má iné chrániče ako stred a útok. Rozloženie je väčšinou: brankár, traja obrancovia, traja stredopoliari a traja útočníci.
Existujú aj nejaké obmedzenia typu ofsajd, aut, poprípade hokejové zakázané uvoľnenie alebo niečo podobné?
– Samozrejme. Ihrisko je rozdelené na štyri časti, teda dva polovice a tie sú ešte rozdelené na polovice. Existujú ofsajdy, respektíve nedovolené situácie. Napríklad v obrannej zóne musí byť určitý počet hráčov, nesmie klesnúť, inak ide o nedovolenú hru, rovnako tak v útoku, musí sa tam nachádzať minimálny počet. Obranca môže ísť maximálne do stredu poľa, teda o jednu zónu vyššie, rovnako tak stred. Útočník zasa nesmie ísť do obrany. Respektíve môže, ale musí ho v útočnom poli zastúpiť hráč, aby bol dodržaný stanovený počet v danej zóne. Hrá sa na auty, tie sú však trochu iné. Ak vybehne hráč s loptou do autu, mužstvo o ňu príde, ale ak útočiaci tím vystrelí na bránu, lopta skončí v aute, ale prvý pri nej bude hráč z tímu, ktorý strieľal, loptičku majú naďalej a môžu útočiť. Existujú rôzne fauly. Hráča môžete o loptičku obrať klasickým bodyčekom, ale iba do boku alebo spredu do tela, nemôže sa od chrbta. Ak chcete súperovi zobrať loptu lakroskou, musíte ho seknúť výhradne po vystužených rukaviciach. Hocaké iné seknutie do akejkoľvek časti tela je brané ako nedovolené.
Akým spôsobom sú tieto fauly a nedovolené situácie trestané?
– Existuje viacero typov nedovolených situácii. Fauly sú technické a osobné, pri ktorých sa hráč nevylučuje, vtedy príde mužstvo o loptu. Ale v prípade vážnosti faulu môže ísť hráč na trestnú lavicu na pol minúty, minútu až tri minúty. Trestané je aj za zlé striedanie. V lakrose sa strieda hokejovým spôsobom, je na to v strede poľa vyhradená zóna, kadiaľ môžu hráči schádzať a vychádzať. Najskôr musí zísť z ihriska, až potom môže prísť nový, inak je to brané ako faul a tím príde o loptičku. Čo je v prípade útočenia nie príjemná situácia.
Pomerne veľa informácii a noviniek na pustenie sa do súťaženia. Neodrádzalo vás to?
– Je toho veľa, ale dostal som sa do toho cez bratislavský tím. Keď sme boli s nimi na turnaji v Maďarsku a nastúpil som na prvý zápas, tiež som bol chvíľku zmätený. Nevedel som, kedy a kam môžem ísť. Samozrejme, po pár zápasoch sa to človek naučí. Je to podľa mňa jednoduchší šport ako americký futbal.
Nakoniec ste sa rozhodli pre vytvorenie klubu – Trnava Sabers. Prečo tento názov?
– Ide o náhodu. Nevedeli sme, ako klub pomenovať. Začali sme samozrejme farbami a keďže žlto-modrá bola „opozeraná“ z amerického futbalu, chceli sme byť iní. Zvolili sme krikľavú farbu v kombinácii s čiernou. Zelená, respektíve krikľavá farba, sa ťahá k prírode, tak sme chceli mať v názve zviera. Najskôr sme uvažovali nad názvom Raptors, no zistili sme, že taký názov majú kickobxeristi. Nakoniec sme si dali Sabers, čo je v Amerike ponímané ako šabľozubé tigre. Preklad znamená šable, ale športovo sa to berie takto.
(zdroj: archív klubu)Máte za sebou už dve sezóny, nedarí sa vám príliš, ale zrejme to stále treba brať s nadhľadom...
– V roku 2015 sme nastúpili prvýkrát do ligy. Bolo to pomerné rýchle, dovolím si tvrdiť, že „až o držku“. V auguste roku 2014 sme vznikli a na jar roku 2015 sme sa už prihlásili do ligy. Hráčov sme mali akurát, riskli sme to ako pomerne nový tím. Ligu hralo šesť klubov, boli sme najmladším, očakávania preto neboli veľké a skončili sme, samozrejme, na poslednom mieste. V tejto sezóne to bol náš druhý ročník, do ligy pribudol výber maďarskej reprezentácie, nakoľko v Budapešti budú majstrovstvá Európy a zobrali to ako prípravu na toto podujatie. Liga skončila, v prvom roku sme raz zvíťazili, v aktuálnom ročníku sa nám to nepodarilo. Trošku sklamanie, ale treba ďalej stavať. Je to o nováčikoch a tréningu.
Svoje domáce zápasy hráte na umelej tráve Lokomotívy Trnava. Zostane tomu tak naďalej?
– Myslím si, že áno. S pánom Moravčíkom máme veľmi dobré vzťahy a vždy nám vyšiel v ústrety, keď sme potrebovali. Na zápasy to je veľmi dobré ihrisko, nakoľko ide o rovný povrch. Rovnako je to dobrá lokalita, nechýbajú tribúny a je to oplotené. Chceli by sme tam pokračovať. Uvidíme, čo prinesie nová sezóna.
Ako a kde prebiehajú tréningy?
– Na tie používame ihrisko na Lomonosovovej škole. Ak by mal niekto záujem skúsiť nový šport, nájde nás tam. Trénujeme tam v nedeľu, v stredu zasa na Slávii. Plánujeme však ihrisko na škole spraviť aj čiarovo, aby sme sa aj my vedeli lepšie orientovať a chceli by sme tam presunúť aj stredajšie tréningy. Ak by mal hocikto záujem, nájde nás tam alebo potom na internetovej stránke.
Hoci pre vás ako pre klub sezóna skončila, nakoľko ste obsadili poslednú priečku a do play off postúpili iba prvé štyri tímy. Ale niektorí hráči si ho zahrajú, ako je to možné?
– Keďže chceme, aby sa šport aj herné skúsenosti hráčov rozvíjali, tak sme štyrom postupujúcim tímom „schválili“ draftovanie si hráčov z vypadávajúcich mužstiev. Štvrtý tím si vyberá prvý a postupne sa to posúva až po prvého. Mužstvá dostanú ocenenia, ale chceme hráčov niečo nové naučiť a nechceme aby stáli.
