KOPLOTOVCE. Kúpalisko v Koplotovciach v okrese Hlohovec má od tohtoročnej sezóny nového nájomcu a investora. Najmenšie kúpalisko na Slovensku si spoločnosť Kaplath od obce prenajala na dvadsať rokov, počas ktorých ho chce zveľadiť. Obec Koplotovce podľa starostu Jozefa Števíka na investovanie do kúpaliska peniaze nemá.
Kúpalisko v Koplotovciach tvorí len jeden kruhový bazén, ktorý domáci volajú sedavá fontána. V jeho strede neustále priteká termálna mineralizovaná voda, ktorá má aj podľa výskumov hydrológa Augustína Rebra liečivé účinky. O liečivých účinkoch koplotovskej vody veľmi dobre vedia domáci obyvatelia, využívajú ju na liečenie kožných problémov, výborne pomáha napríklad na pubertálne akné. Účinkuje však aj pri žalúdočných problémoch a na pohybové ústrojenstvo.
Nový nájomca zatiaľ pripravil kúpalisko na sezónu, po jej skončení sa zaviazal vybudovať nové toalety, šatne, bufet, detské ihrisko a ďalšie relaxačné zóny, ktoré by umožnili v areáli predĺžiť prevádzku. Predĺženiu sezóny by podľa prevádzkovateľa kúpaliska Borisa Farkaša mohlo pomôcť napríklad vybudovanie sauny, pre ktorú by sedavá fontána slúžila v jesenných mesiacoch ako ochladzovací bazén. Do budúcnosti Farkaš nevylúčil ani prekrytie kúpaliska, čo je však podmienené získaním externých dotácií. Za vstup do miniareálu platia dospelí dve eurá, deti jedno euro, Koplotovčania majú polovičnú zľavu.
Práve pre dokázateľné liečivé účinky koplotovskej vody v časoch socializmu vznikla urbanistisko-architektonická štúdia, ktorá predpokladala v dedine medzi Hlohovcom a Piešťanmi vybudovanie rekreačno-rehabilitačného centra s kapacitou 800 lôžok. Po roku 1989 sa už investor pre tento projekt v blízkosti Piešťan nenašiel.
Hydrológ Rebro uvádza, že na prameň minerálnych vôd v Koplotovciach upozornil už v 19. storočí budapeštiansky profesor Ludvig Tognio a jeho žiak Martin Ferdinand Marschall. Odvtedy sa zmienky o ňom objavujú v rôznych vedeckých publikáciách. Aj keď koplotovská žriedlová oblasť má veľa spoločných znakov s neďalekou piešťanskou, koplotovská voda sa vo viacerých parametroch od slávnejšej piešťanskej líši predovšetkým vyššou mineralizáciou a preplynením oxidom uhličitým. Rozdiel je zrejmý aj v teplote vody, koplotovská dosahuje len 20 stupňov Celzia.
