Piatok, 3. február, 2023 | Meniny má Blažej

Tajomný park pri kalvárii: Čo ukrýva jeho podzemie?

Park pri trnavskej kalvárii patrí medzi najkrajšie v meste, málokto však vie, že to nie je len zelená plocha. Kus dnes už zaniknutej histórie chráni od polovice mája aj zákon.

Park pri kalvárii slúžil v minulosti ako cintorín.Park pri kalvárii slúžil v minulosti ako cintorín. (Zdroj: Lenka Štepáneková)

TRNAVA. Vysoký biely stĺp s postavou muža, ktorý znázorňuje svätého Vendelína, stojí dnes, trochu nepatrične, na kraji parku pri kalvárii. Jeho umiestnenie však nie je vôbec náhodné. 

Práve tu sa až do druhej polovice 20. storočia nachádzala hlavná vstupná brána do mestského cintorína a svätý Vendelín spolu so svätým Severínom, ktorého socha sa na tomto mieste nezachovala, dotvárali jej slávnostný charakter.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svoj posledný odpočinok na tomto mieste nachádzali obyvatelia Trnavy od roku 1747, od 16. mája tohto roku sa zaniknutý cintorín stal aj národnou kultúrnou pamiatkou. Hoci z pôvodných asi 820 hrobov sa podnes zachovali len štyri, toto miesto má vysokú pamiatkovú hodnotu. 

SkryťVypnúť reklamu

Tá súvisí nielen s vekom cintorína, ale aj s jeho spoločenskou hodnotou, priamym vzťahom ku kalvárii a zaniknutému lazaretu a tiež dokumentuje vývoj rozrastania sa mesta mimo hradieb. 

Nehovoriac o tom, že sú tu pochované také pre Trnavu významné osobnosti, ako vlastenec a národnokultúrny osvetový pracovník Martin Branislav Tamaškovič či kňaz, filológ, vydavateľ, redaktor, publicista a kultúrny pracovník František Richard Osvald.

Práve ich hroby sa tu spolu s hrobmi rodín Vašinovej a Nádenicsek a Domonkos, zachovali dodnes.

Nahradil cintorín pri bazilike

Dôvodom pre vznik cintorína práve v týchto miestach, mimo vtedajšieho intravilánu mesta, bolo zrušenie cintorína v centre Trnavy, v okolí dnešnej Baziliky sv. Mikuláša. V priestore pri kalvárii sa pochovávalo až do roku 1979, kedy túto funkciu prebral cintorín na Kamennej ceste.

SkryťVypnúť reklamu

Obohnaný bol tehlovým múrom a okrem hlavnej vstupnej brány mal ešte jednu bočnú, zo severnej strany od Káčerovho majera. 

„Po stranách bočnej brány stáli sochy sv. Petra a sv. Hieronyma, ktoré boli po zrušení cintorína v druhej polovici 20. storočia premiestnené ku Kostolu sv. Mikuláša,“ hovorí Matúš Sládok z Krajského pamiatkového úradu Trnava. 

Po zrušení cintorína zanikol aj tento múr a aktuálna udržiavaná parková zeleň len málo napovedá o pôvodnom využití lokality.

 „Napriek tomu, že pôvodný barokový cintorín zanikol a v súčasnosti je na jeho mieste mestský park, obyvatelia s hlbšími koreňmi v meste stále udržiavajú spomienku na toto miesto ako na miesto posledného odpočinku svojich predkov,“ povedal Sládok s tým, že aj toto zavážilo pri podávaní návrhu na zaradenie cintorína medzi národné kultúrne pamiatky.

SkryťVypnúť reklamu

Od roku 2002 je zaniknutý cintorín s areálom zaradený do zoznamu pamätihodností mesta, žiadna informačná tabuľa na to však nepoukazuje.

 „Pre zachovanie objektov a docielenie plnohodnotnej rehabilitácie územia navrhujeme vhodným spôsobom prezentovať minulosť areálu a jeho pôvodnú zaniknutú funkciu. Napríklad vhodne umiestnenou informačno-náučnou tabuľou,“ dodal Sládok.

Súcitní mešťania

Podobná informačno-náučná tabuľa by mohla pripomínať aj existenciu špitála a kaplnky v tesnom susedstve zaniknutého cintorína. Základy týchto dvoch objektov lokalizovali tento rok v máji pomocou georadaru a napriek obave pamiatkarov sa zachovali v celosti.

Hrozilo totiž, že pri úprave toku Trnávky za bývalého režimu mohli ťažké mechanizmy necitlivo vybagrovať aj kus trnavskej histórie.Špitál, lazaret, špitálik, chudobinec alebo v dnešnom ponímaní akýsi domov sociálnych služieb, na tomto mieste vznikol niekedy koncom 17. storočia.

„Vznik špitála je pozoruhodný, keďže obdobné sociálno-charitatívne zariadenie už v centre mesta predtým existovalo. Bol to stredoveký špitál s Kostolom sv. Heleny, nachádzajúci sa v južnej časti hlavnej ulice, pri Dolnej bráne mestského opevnenia,“ hovorí Sládok s tým, že obe budovy sa tu zachovali dodnes.

Nemajetných, prestarnutých, chorých a práceneschopných obyvateľov, ktorým bola v prípade potreby poskytovaná aj liečebná starostlivosť, tak mohlo mesto prichýliť hneď v dvoch zariadeniach. Financovalo ich z darov bohatých mešťanov, o „klientov“ sa tu starali rádové sestry – vincentky.

Karanténa

Prvá písomná zmienka o špitáli pri kalvárii pochádza z roku 1698, keď člen mestskej rady Adam Fülöp s manželkou Dorotou Marikovičovou zložili na objekt základinu vo výške 340 florénov. Okrem obyvateľov mesta sa tu postarali aj o chorých pocestných a žobrákov.

Zariadenie pravidelne navštevoval mestský lekár, chodili sem aj chirurgovia, ktorí liečili poranenia a vykonávali drobné operácie. Až do roku 1889 špitál nemal stálych ošetrovateľov. Tých najímali len sporadicky, keď sa bolo treba postarať o imobilných pacientov alebo v čase veľkých epidémií.

 „V roku 1710 tu boli zhromaždené osoby postihnuté morom, v roku 1866 tu boli sústredení pacienti nakazení cholerou, v roku 1885 kiahňami. V rokoch 1775 – 1776 bolo v lazarete ubytovaných 20 až 30 žobrákov, o stravu sa staral kuchár,“ píše vo svojej štúdii v zborníku Trnava 1988 Alžbeta Hološová.

Zámerne poškodený

Súčasťou budovy špitála bola podľa výskumov aj Kaplnka sv. Fabiána a Šebastiána, do ktorej chodil z mesta slúžiť omše slovenský kazateľ. Objekt špitála a kaplnky sa v priebehu storočí dočkal štyroch veľkých opráv, posledná sa uskutočnila v rokoch 1938 – 1939.

Len o šesť rokov neskôr však v blízkosti tohto objektu havarovalo auto Červenej armády naložené muníciou. Výbuch pri jej zneškodňovaní špitál značne poškodil, podľa pamätníkov nešlo o náhodu, ale o úmyselný čin.

„Miestny národný výbor sa následne uzniesol, že stavba bude odstránená a okolie premenené na mestský park. Stalo sa tak v roku 1950,“ doplnil Sládok. 

Špitál ako mestská sociálna inštitúcia je podľa neho hmotným dokladom sociálneho správania mestskej komunity, ktorá reagovala na zabezpečenie základných potrieb najslabších vrstiev obyvateľstva.

Jeho dôležitosť uznal 30. marca tohto roku aj Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Zdroj: Materiály KPU Trnava

Najčítanejšie na My Trnava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  3. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  6. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  7. Dodajte vašej pokožke šťavu
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 11 811
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 8 652
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 876
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 2 117
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 761
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 024
  8. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 943

Blogy SME

  1. Peter Maroncik: Neskracujte si cestu po rozblatenom trávniku!
  2. Zuzana Ferencová : Podunajská škola a jej nazeranie na krajinu
  3. Ivan Mlynár: Transformácia spoločnosti, akú nepredpokladal a nechcel ani volič Smeru
  4. Peter Svoreň: Banka Intesa Sanpaolo zaujala výbornými výsledkami
  5. Ján Valchár: AKo Rusi nedobyli Mesiac
  6. Ladislav Halász: Selektívne križiacke ťaženie pána Moňoka
  7. Anna Miľanová: Plač obetovaných... 2022
  8. Lucia Žárska: Tesla plánuje expanziu
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 067
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 026
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 940
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 817
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 724
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 198
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 045
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 820
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Lauru naposledy videli 28. januára pred obedom, keď odchádzala za 16-ročným priateľom do Maďarska.


SITA 1 h

Jej kapacitu využívalo počas zimy málo klientov, inak je to v okolitých mestách.


TASR 5 h

Spoločným cieľom je sfunkčniť radu tak, aby mohla rozhodovať o tom, ktoré projekty budú spolufinancované z nových eurofondov.


TASR 6 h

Policajti podrobili dychovej skúške na alkohol na cestách kraja viac ako 180.000 vodičov.


TASR 6 h

Blogy SME

  1. Peter Maroncik: Neskracujte si cestu po rozblatenom trávniku!
  2. Zuzana Ferencová : Podunajská škola a jej nazeranie na krajinu
  3. Ivan Mlynár: Transformácia spoločnosti, akú nepredpokladal a nechcel ani volič Smeru
  4. Peter Svoreň: Banka Intesa Sanpaolo zaujala výbornými výsledkami
  5. Ján Valchár: AKo Rusi nedobyli Mesiac
  6. Ladislav Halász: Selektívne križiacke ťaženie pána Moňoka
  7. Anna Miľanová: Plač obetovaných... 2022
  8. Lucia Žárska: Tesla plánuje expanziu
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 067
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 026
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 940
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 817
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 724
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 198
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 045
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 820
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu