Tajomný park pri kalvárii: Čo ukrýva jeho podzemie?

Park pri trnavskej kalvárii patrí medzi najkrajšie v meste, málokto však vie, že to nie je len zelená plocha. Kus dnes už zaniknutej histórie chráni od polovice mája aj zákon.

Park pri kalvárii slúžil v minulosti ako cintorín.Park pri kalvárii slúžil v minulosti ako cintorín. (Zdroj: Lenka Štepáneková)

TRNAVA. Vysoký biely stĺp s postavou muža, ktorý znázorňuje svätého Vendelína, stojí dnes, trochu nepatrične, na kraji parku pri kalvárii. Jeho umiestnenie však nie je vôbec náhodné. 

Práve tu sa až do druhej polovice 20. storočia nachádzala hlavná vstupná brána do mestského cintorína a svätý Vendelín spolu so svätým Severínom, ktorého socha sa na tomto mieste nezachovala, dotvárali jej slávnostný charakter.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svoj posledný odpočinok na tomto mieste nachádzali obyvatelia Trnavy od roku 1747, od 16. mája tohto roku sa zaniknutý cintorín stal aj národnou kultúrnou pamiatkou. Hoci z pôvodných asi 820 hrobov sa podnes zachovali len štyri, toto miesto má vysokú pamiatkovú hodnotu. 

SkryťVypnúť reklamu

Tá súvisí nielen s vekom cintorína, ale aj s jeho spoločenskou hodnotou, priamym vzťahom ku kalvárii a zaniknutému lazaretu a tiež dokumentuje vývoj rozrastania sa mesta mimo hradieb. 

Nehovoriac o tom, že sú tu pochované také pre Trnavu významné osobnosti, ako vlastenec a národnokultúrny osvetový pracovník Martin Branislav Tamaškovič či kňaz, filológ, vydavateľ, redaktor, publicista a kultúrny pracovník František Richard Osvald.

Práve ich hroby sa tu spolu s hrobmi rodín Vašinovej a Nádenicsek a Domonkos, zachovali dodnes.

Nahradil cintorín pri bazilike

Dôvodom pre vznik cintorína práve v týchto miestach, mimo vtedajšieho intravilánu mesta, bolo zrušenie cintorína v centre Trnavy, v okolí dnešnej Baziliky sv. Mikuláša. V priestore pri kalvárii sa pochovávalo až do roku 1979, kedy túto funkciu prebral cintorín na Kamennej ceste.

SkryťVypnúť reklamu

Obohnaný bol tehlovým múrom a okrem hlavnej vstupnej brány mal ešte jednu bočnú, zo severnej strany od Káčerovho majera. 

„Po stranách bočnej brány stáli sochy sv. Petra a sv. Hieronyma, ktoré boli po zrušení cintorína v druhej polovici 20. storočia premiestnené ku Kostolu sv. Mikuláša,“ hovorí Matúš Sládok z Krajského pamiatkového úradu Trnava. 

Po zrušení cintorína zanikol aj tento múr a aktuálna udržiavaná parková zeleň len málo napovedá o pôvodnom využití lokality.

 „Napriek tomu, že pôvodný barokový cintorín zanikol a v súčasnosti je na jeho mieste mestský park, obyvatelia s hlbšími koreňmi v meste stále udržiavajú spomienku na toto miesto ako na miesto posledného odpočinku svojich predkov,“ povedal Sládok s tým, že aj toto zavážilo pri podávaní návrhu na zaradenie cintorína medzi národné kultúrne pamiatky.

SkryťVypnúť reklamu

Od roku 2002 je zaniknutý cintorín s areálom zaradený do zoznamu pamätihodností mesta, žiadna informačná tabuľa na to však nepoukazuje.

 „Pre zachovanie objektov a docielenie plnohodnotnej rehabilitácie územia navrhujeme vhodným spôsobom prezentovať minulosť areálu a jeho pôvodnú zaniknutú funkciu. Napríklad vhodne umiestnenou informačno-náučnou tabuľou,“ dodal Sládok.

Súcitní mešťania

Podobná informačno-náučná tabuľa by mohla pripomínať aj existenciu špitála a kaplnky v tesnom susedstve zaniknutého cintorína. Základy týchto dvoch objektov lokalizovali tento rok v máji pomocou georadaru a napriek obave pamiatkarov sa zachovali v celosti.

Hrozilo totiž, že pri úprave toku Trnávky za bývalého režimu mohli ťažké mechanizmy necitlivo vybagrovať aj kus trnavskej histórie.Špitál, lazaret, špitálik, chudobinec alebo v dnešnom ponímaní akýsi domov sociálnych služieb, na tomto mieste vznikol niekedy koncom 17. storočia.

„Vznik špitála je pozoruhodný, keďže obdobné sociálno-charitatívne zariadenie už v centre mesta predtým existovalo. Bol to stredoveký špitál s Kostolom sv. Heleny, nachádzajúci sa v južnej časti hlavnej ulice, pri Dolnej bráne mestského opevnenia,“ hovorí Sládok s tým, že obe budovy sa tu zachovali dodnes.

Nemajetných, prestarnutých, chorých a práceneschopných obyvateľov, ktorým bola v prípade potreby poskytovaná aj liečebná starostlivosť, tak mohlo mesto prichýliť hneď v dvoch zariadeniach. Financovalo ich z darov bohatých mešťanov, o „klientov“ sa tu starali rádové sestry – vincentky.

Karanténa

Prvá písomná zmienka o špitáli pri kalvárii pochádza z roku 1698, keď člen mestskej rady Adam Fülöp s manželkou Dorotou Marikovičovou zložili na objekt základinu vo výške 340 florénov. Okrem obyvateľov mesta sa tu postarali aj o chorých pocestných a žobrákov.

Zariadenie pravidelne navštevoval mestský lekár, chodili sem aj chirurgovia, ktorí liečili poranenia a vykonávali drobné operácie. Až do roku 1889 špitál nemal stálych ošetrovateľov. Tých najímali len sporadicky, keď sa bolo treba postarať o imobilných pacientov alebo v čase veľkých epidémií.

 „V roku 1710 tu boli zhromaždené osoby postihnuté morom, v roku 1866 tu boli sústredení pacienti nakazení cholerou, v roku 1885 kiahňami. V rokoch 1775 – 1776 bolo v lazarete ubytovaných 20 až 30 žobrákov, o stravu sa staral kuchár,“ píše vo svojej štúdii v zborníku Trnava 1988 Alžbeta Hološová.

Zámerne poškodený

Súčasťou budovy špitála bola podľa výskumov aj Kaplnka sv. Fabiána a Šebastiána, do ktorej chodil z mesta slúžiť omše slovenský kazateľ. Objekt špitála a kaplnky sa v priebehu storočí dočkal štyroch veľkých opráv, posledná sa uskutočnila v rokoch 1938 – 1939.

Len o šesť rokov neskôr však v blízkosti tohto objektu havarovalo auto Červenej armády naložené muníciou. Výbuch pri jej zneškodňovaní špitál značne poškodil, podľa pamätníkov nešlo o náhodu, ale o úmyselný čin.

„Miestny národný výbor sa následne uzniesol, že stavba bude odstránená a okolie premenené na mestský park. Stalo sa tak v roku 1950,“ doplnil Sládok. 

Špitál ako mestská sociálna inštitúcia je podľa neho hmotným dokladom sociálneho správania mestskej komunity, ktorá reagovala na zabezpečenie základných potrieb najslabších vrstiev obyvateľstva.

Jeho dôležitosť uznal 30. marca tohto roku aj Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Zdroj: Materiály KPU Trnava

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Trnava

Komerčné články

  1. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  2. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  3. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  4. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  5. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  7. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  8. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  1. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  2. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  3. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  4. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  5. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  7. Kaufland pozýva na letnú oslavu plnú farieb: príde Tina aj Kali
  8. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  1. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 6 825
  2. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 5 788
  3. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 4 442
  4. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 4 054
  5. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 3 200
  6. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 614
  7. McDonald’s otvoril svoju prvú reštauráciu v Spišskej Novej Vsi 1 878
  8. Veda je pre Jaroslava Ferenca spôsob, ako zužitkovať kreativitu 1 568
  1. Miroslav Daniš: Aj lepiaca páska (od Ukrajincov) vie potešiť...
  2. Štefan Šturdzík: Emisný kšeft nadobro skončil v koši.
  3. Matúš Radusovsky: Zázračný vzduch z včelieho úľa: Ako nám pomáhajú záporné ióny?
  4. Viktor Pamula: Donald Trump nie je piliérom západného sveta
  5. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť 33. „Pravdy sú vždy dve, ale jedna z nich je lož.“
  6. Jozef Černek: Je rozumné opustiť starkú, lebo je nákladná a nemá „správne“ politické názory?
  7. Marek Tocimák: Chlieb a Hry
  8. Martin Fronk: Tragédia človeka: Maďarský Faust, ktorý vznikol na Slovensku a my o ňom takmer nič nevieme
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 21 622
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 15 970
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 14 249
  4. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 7 036
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 5 593
  6. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 236
  7. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti! 4 032
  8. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 3 763
  1. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  2. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  3. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  4. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  5. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  6. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  7. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
  8. Marcel Rebro: Dnipro v slzách: Keď sa deti stávajú terčom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Zásah požiarnikov na skládke papiera v Galante.

Oheň vznikol na skládke s rozlohou 800 štvorcových metrov.


TASR
Schátraná budova bývalého kina prechádza komplexnou rekonštrukciou.

Projekt je financovaný najmä z európskych peňazí.


TASR 1
Rekonštrukcie archeológom uľahčujú výskum.

Odborníci očakávajú nálezy tiel padlých vojakov, ale aj ťažkú muníciu.


TASR
21-ročná pivotka plánuje herne napredovať a byť čoraz viac užitočnejšou hráčkou pre tím.

Slovenská basketbalistka zostáva v tíme úradujúceho šampióna.


TASR
  1. Miroslav Daniš: Aj lepiaca páska (od Ukrajincov) vie potešiť...
  2. Štefan Šturdzík: Emisný kšeft nadobro skončil v koši.
  3. Matúš Radusovsky: Zázračný vzduch z včelieho úľa: Ako nám pomáhajú záporné ióny?
  4. Viktor Pamula: Donald Trump nie je piliérom západného sveta
  5. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť 33. „Pravdy sú vždy dve, ale jedna z nich je lož.“
  6. Jozef Černek: Je rozumné opustiť starkú, lebo je nákladná a nemá „správne“ politické názory?
  7. Marek Tocimák: Chlieb a Hry
  8. Martin Fronk: Tragédia človeka: Maďarský Faust, ktorý vznikol na Slovensku a my o ňom takmer nič nevieme
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 21 622
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 15 970
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 14 249
  4. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 7 036
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 5 593
  6. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 236
  7. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti! 4 032
  8. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 3 763
  1. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  2. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  3. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  4. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  5. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  6. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  7. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
  8. Marcel Rebro: Dnipro v slzách: Keď sa deti stávajú terčom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu