Pondelok, 21. máj, 2018 | Meniny má Zina
Pridajte si svoje mesto

Tajomný park pri kalvárii: Čo ukrýva jeho podzemie?

Park pri trnavskej kalvárii patrí medzi najkrajšie v meste, málokto však vie, že to nie je len zelená plocha. Kus dnes už zaniknutej histórie chráni od polovice mája aj zákon.

Park pri kalvárii slúžil v minulosti ako cintorín.(Zdroj: Lenka Štepáneková)

TRNAVA. Vysoký biely stĺp s postavou muža, ktorý znázorňuje svätého Vendelína, stojí dnes, trochu nepatrične, na kraji parku pri kalvárii. Jeho umiestnenie však nie je vôbec náhodné. 

Práve tu sa až do druhej polovice 20. storočia nachádzala hlavná vstupná brána do mestského cintorína a svätý Vendelín spolu so svätým Severínom, ktorého socha sa na tomto mieste nezachovala, dotvárali jej slávnostný charakter.

Svoj posledný odpočinok na tomto mieste nachádzali obyvatelia Trnavy od roku 1747, od 16. mája tohto roku sa zaniknutý cintorín stal aj národnou kultúrnou pamiatkou. Hoci z pôvodných asi 820 hrobov sa podnes zachovali len štyri, toto miesto má vysokú pamiatkovú hodnotu. 

Článok pokračuje pod video reklamou

Tá súvisí nielen s vekom cintorína, ale aj s jeho spoločenskou hodnotou, priamym vzťahom ku kalvárii a zaniknutému lazaretu a tiež dokumentuje vývoj rozrastania sa mesta mimo hradieb. 

Nehovoriac o tom, že sú tu pochované také pre Trnavu významné osobnosti, ako vlastenec a národnokultúrny osvetový pracovník Martin Branislav Tamaškovič či kňaz, filológ, vydavateľ, redaktor, publicista a kultúrny pracovník František Richard Osvald.

Práve ich hroby sa tu spolu s hrobmi rodín Vašinovej a Nádenicsek a Domonkos, zachovali dodnes.

Nahradil cintorín pri bazilike

Dôvodom pre vznik cintorína práve v týchto miestach, mimo vtedajšieho intravilánu mesta, bolo zrušenie cintorína v centre Trnavy, v okolí dnešnej Baziliky sv. Mikuláša. V priestore pri kalvárii sa pochovávalo až do roku 1979, kedy túto funkciu prebral cintorín na Kamennej ceste.

Obohnaný bol tehlovým múrom a okrem hlavnej vstupnej brány mal ešte jednu bočnú, zo severnej strany od Káčerovho majera. 

„Po stranách bočnej brány stáli sochy sv. Petra a sv. Hieronyma, ktoré boli po zrušení cintorína v druhej polovici 20. storočia premiestnené ku Kostolu sv. Mikuláša,“ hovorí Matúš Sládok z Krajského pamiatkového úradu Trnava. 

Po zrušení cintorína zanikol aj tento múr a aktuálna udržiavaná parková zeleň len málo napovedá o pôvodnom využití lokality.

 „Napriek tomu, že pôvodný barokový cintorín zanikol a v súčasnosti je na jeho mieste mestský park, obyvatelia s hlbšími koreňmi v meste stále udržiavajú spomienku na toto miesto ako na miesto posledného odpočinku svojich predkov,“ povedal Sládok s tým, že aj toto zavážilo pri podávaní návrhu na zaradenie cintorína medzi národné kultúrne pamiatky.

Od roku 2002 je zaniknutý cintorín s areálom zaradený do zoznamu pamätihodností mesta, žiadna informačná tabuľa na to však nepoukazuje.

 „Pre zachovanie objektov a docielenie plnohodnotnej rehabilitácie územia navrhujeme vhodným spôsobom prezentovať minulosť areálu a jeho pôvodnú zaniknutú funkciu. Napríklad vhodne umiestnenou informačno-náučnou tabuľou,“ dodal Sládok.

Súcitní mešťania

Podobná informačno-náučná tabuľa by mohla pripomínať aj existenciu špitála a kaplnky v tesnom susedstve zaniknutého cintorína. Základy týchto dvoch objektov lokalizovali tento rok v máji pomocou georadaru a napriek obave pamiatkarov sa zachovali v celosti.

Hrozilo totiž, že pri úprave toku Trnávky za bývalého režimu mohli ťažké mechanizmy necitlivo vybagrovať aj kus trnavskej histórie.Špitál, lazaret, špitálik, chudobinec alebo v dnešnom ponímaní akýsi domov sociálnych služieb, na tomto mieste vznikol niekedy koncom 17. storočia.

„Vznik špitála je pozoruhodný, keďže obdobné sociálno-charitatívne zariadenie už v centre mesta predtým existovalo. Bol to stredoveký špitál s Kostolom sv. Heleny, nachádzajúci sa v južnej časti hlavnej ulice, pri Dolnej bráne mestského opevnenia,“ hovorí Sládok s tým, že obe budovy sa tu zachovali dodnes.

Nemajetných, prestarnutých, chorých a práceneschopných obyvateľov, ktorým bola v prípade potreby poskytovaná aj liečebná starostlivosť, tak mohlo mesto prichýliť hneď v dvoch zariadeniach. Financovalo ich z darov bohatých mešťanov, o „klientov“ sa tu starali rádové sestry – vincentky.

Karanténa

Prvá písomná zmienka o špitáli pri kalvárii pochádza z roku 1698, keď člen mestskej rady Adam Fülöp s manželkou Dorotou Marikovičovou zložili na objekt základinu vo výške 340 florénov. Okrem obyvateľov mesta sa tu postarali aj o chorých pocestných a žobrákov.

Zariadenie pravidelne navštevoval mestský lekár, chodili sem aj chirurgovia, ktorí liečili poranenia a vykonávali drobné operácie. Až do roku 1889 špitál nemal stálych ošetrovateľov. Tých najímali len sporadicky, keď sa bolo treba postarať o imobilných pacientov alebo v čase veľkých epidémií.

 „V roku 1710 tu boli zhromaždené osoby postihnuté morom, v roku 1866 tu boli sústredení pacienti nakazení cholerou, v roku 1885 kiahňami. V rokoch 1775 – 1776 bolo v lazarete ubytovaných 20 až 30 žobrákov, o stravu sa staral kuchár,“ píše vo svojej štúdii v zborníku Trnava 1988 Alžbeta Hološová.

Zámerne poškodený

Súčasťou budovy špitála bola podľa výskumov aj Kaplnka sv. Fabiána a Šebastiána, do ktorej chodil z mesta slúžiť omše slovenský kazateľ. Objekt špitála a kaplnky sa v priebehu storočí dočkal štyroch veľkých opráv, posledná sa uskutočnila v rokoch 1938 – 1939.

Len o šesť rokov neskôr však v blízkosti tohto objektu havarovalo auto Červenej armády naložené muníciou. Výbuch pri jej zneškodňovaní špitál značne poškodil, podľa pamätníkov nešlo o náhodu, ale o úmyselný čin.

„Miestny národný výbor sa následne uzniesol, že stavba bude odstránená a okolie premenené na mestský park. Stalo sa tak v roku 1950,“ doplnil Sládok. 

Špitál ako mestská sociálna inštitúcia je podľa neho hmotným dokladom sociálneho správania mestskej komunity, ktorá reagovala na zabezpečenie základných potrieb najslabších vrstiev obyvateľstva.

Jeho dôležitosť uznal 30. marca tohto roku aj Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Zdroj: Materiály KPU Trnava

Ďalšie články z témy Cirkev

Zaujalo nás

Zaujímavosti a správy z kultúry v okresoch Trnava, Hlohovec a Piešťany.


  1. Legendárna RTO-čka aj sprievod motoriek. Trnava oslavovala titul vo veľkom Video 9 459
  2. Spartak zakončil majstrovskú sezónu prehrou proti Trenčínu 427
  3. Päť hráčov Spartaka, o ktorých bude v lete veľký záujem 382
  4. Spartak zverejnil program majstrovských osláv, fanúšikovia sa majú na čo tešiť 145
  5. Stáročnú dlažbu vytiahnu na povrch, mesto už hľadá firmu 115
  6. Dobrými výkonmi v drese Spartaka premiérovo až do seniorskej reprezentácie 85
  7. Na pokutu pre El Maestra vyzbierali peknú sumu, našli sa aj štedrí darcovia 82
  8. Sprostredkovateľ nepomohol, v PSA sa o platoch stále nedohodli 74
  9. REGIONÁLNY FUTBAL: Víkendové výsledky, komentáre a tabuľky od III. po VIII. ligy 62
  10. Program osláv titulu Spartaka: Od spanilej jazdy autobusom mestom až po majstrovský ohňostroj 60

Najčítanejšie správy

Trnava

Spartak zakončil majstrovskú sezónu prehrou proti Trenčínu

V poslednom ligovom kole podľahol Spartak futbalistom Trenčína.

Päť hráčov Spartaka, o ktorých bude v lete veľký záujem

O týchto piatich hráčov Spartaka bude v lete obrovský záujem.

Spartak zverejnil program majstrovských osláv, fanúšikovia sa majú na čo tešiť

Majstrovský prográm osláv odštartuje už v piatok autogramiádou v City Arene.

Stáročnú dlažbu vytiahnu na povrch, mesto už hľadá firmu

Asfalt pôjde z Hollého ulice preč, nahradia ho čadičové kocky. Chodník na východnej strane ulice musia stavbári nanovo vyskladať z historickej dlažby

Blízke regióny

V sobotu slávnostne otvorili zrekonštruované Mierové námestie. Stálo vyše tri milióny eur

Na vynovenom námestí je nová fontána, bronzový model mesta, nový je aj povrch chodníkov a všetky rozvody.

V piatok otvoria v Trenčianskom kraji prvú časť stokilometrovej cyklotrasy

Cyklotrasa spojí juh Trenčianskeho kraja s jeho severom.

Tragická noc na okresných cestách. Pri nehodách zahynuli dvaja ľudia

Zahynul 38-ročný Trenčan a 67-ročný vodič z trenčianskeho okresu.

FOTO: Novorodenci z trenčianskej a myjavskej pôrodnice

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v trenčianskej a myjavskej pôrodnici. Ich fotky boli zverejnené v MY Trenčianskych novinách.

Všetky správy

Peter Lipa: Moje skutočné meno bolo pre mňa nebezpečné

Peter Lipa oslavuje 75 rokov. Hovorí, že pri živote ho drží záujem o hudbu.

Nové autá musia byť bezpečnejšie už o tri roky

Európska komisia zverejnila kompletný zoznam novej povinnej výbavy, ktorá má zlepšiť bezpečnosť na cestách.