TRNAVA. Novú poštovú známku s vyobrazením slepého podomového kníhkupca Mateja Hrebendu inaugurovali dnes v Trnave za účasti autora výtvarného návrhu Dušana Kállaya a rytca Františka Horniaka.
Kállay zobrazil Hrebendu putujúceho po slovenskej krajine za pomoci sprievodcu. Známku s nominálnou hodnotou 0,65 eura vydala Slovenská pošta v emisnom rade Osobnosti pri príležitosti 220. výročia narodenia národného buditeľa, podomového kníhkupca, zberateľa starých tlačí, ale aj autora príležitostnej a náboženskej literatúry.
Známku pred odoslaním do sveta posypali zemou z troch miest, ktoré sú spojené s Hrebendovým životom. Jednu hrsť zeme priniesli z Rimavskej Píly, kde sa narodil, druhú z Hačavy, kde žil a je pochovaný a tretiu z Hnúšte, kde je po ňom pomenované gymnázium.
Podľa Milana Ševčíka z Múzea knižnej kultúry Hrebenda pochodil nielen celé územie Slovenska, ale bol aj v Prahe, Viedni či Pešti. Prechádzal aj cez Trnavu, čo spomína aj vo svojom Vlastnom životopise.
Matej Hrebenda predstavuje v slovenskej kultúre unikátneho osvetového pracovníka a národného buditeľa. Napriek prostému pôvodu, absencii vyššieho vzdelania, chudobe a zrakovému hendikepu venoval celý život šíreniu národného povedomia prostredníctvom budovania čitateľskej základne v najširších vrstvách obyvateľstva.
Kým obraz slepého kolportéra Mateja Hrebendu je v kultúrnej pamäti stále živý, jeho autorské literárne dielo ostalo neznáme. Pozostáva z vyše tisícstranového Magazínu – zbierky veršov Mateja Hrebendu Hačavského, päťstostranovej Knižočky veršovaných vinšov rozličných kresťanských mien alebo zbierky duchovných piesní Poklad srdca z evanjelia Pána Ježiša a z učenia apoštolského.
V Národných spievankách a v zborníku Slovenské národné piesne boli uverejnené viaceré ľudové piesne, ktoré Hrebenda zozbieral. Napísal aj Vlastný životopis, v ktorom opísal životné osudy a zážitky z ciest po Slovensku a do Viedne.
