TRNAVA. Originál listiny uhorského kráľa Bela IV. z roku 1238, ktorou udelil Trnave výsady slobodného kráľovského mesta, mohli vidieť návštevníci počas Dňa otvorených dverí v Štátnom archíve v Trnave. Belo IV. touto listinou udelil mešťanom a hosťom mesta Trnavy výsady, ku ktorým patrila priama podriadenosť kráľovi, ale napríklad aj právo slobodnej voľby richtára, farára a ďalšie. Práve o túto listinu, ktorá bola v minulosti impulzom pre rozvoj Trnavy, bol v historickej budove archívu najväčší záujem.
,,Listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1238 je najstarším dokumentom uchovávaným v našom archíve. Bohužiaľ, bola poškodená vojskami Imricha Tököliho v roku 1683, keď strhli pečať, tzv. zlatú bulu, ktorá mala nesmiernu hodnotu, ale poškodili aj časť pergamenu,“ povedala o najvzácnejšom poklade Štátneho archívu v Trnave riaditeľka Júlia Ragačová. Zlatá bula sa už nikdy nenašla, pergamen s výsadami je však napriek poškodeniu dodnes pomerne dobre zachovaný.
Pred niekoľkými rokmi bol reštaurovaný špecialistami v Slovenskom národnom archíve. ,,Samozrejme, takýto unikát máme uložený oddelene od ostatných dokumentov v trezore. Pre verejnosť ho vyťahujeme len vo výnimočných prípadoch,“ dodala riaditeľka. Archívne poklady sú uchovávané v tme pri optimálnej teplote aj vlhkosti vzduchu. Návštevníci archívu môžu pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí vidieť aj ďalšie vzácne archívne dokumenty, napríklad listinu cisára Ferdinanda I. z roku 1551, podľa ktorej mali Nemci, Slováci aj Maďari v Trnave rovnaké práva a aj v správnych orgánoch mali mať rovnoprávne zastúpenie. Archív predstavil aj najstaršie a najzaujímavejšie knihy zo svojej špecializovanej knižnice.
Štátny archív v Trnave uchováva a spravuje viac ako osemsto archívnych fondov a zbierok v rozsahu približne 5 000 bežných metrov uložených archívnych dokumentov. Časové rozpätie dokumentov uchovávaných v archíve je od roku 1238 po súčasnosť. Dokumenty sú písané vo viacerých jazykoch, pri písomných záznamoch do roku 1848 prevažuje latinčina, v rokoch 1849-1867 nemčina, v rokoch 1867-1918 maďarčina a od roku 1919 slovenčina. Okrem písomných dokumentov sú v archíve uložené aj špeciálne druhy dokumentov, napríklad mapy, plány, plagáty, štočky, fotografie, mikrofilmy, medaily, pečatidlá či pečiatky.
