TRNAVA. Štátny archív v Trnave otvorí vo štvrtok svoje priestory verejnosti. Počas Dňa otvorených dverí sa môžu záujemcovia oboznámiť s prácou archivárov, uvidia originály archívnych dokumentov i priestory, kde sú uložené.
Podľa informácií riaditeľky archívu Júlie Ragačovej bude medzi vystavenými dokumentmi aj listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1238, ktorou udelil Trnave výsady slobodného kráľovského mesta. Je to najstarší dokument uchovávaný v trnavskom archíve a zároveň najstaršia zachovaná listina s výsadami slobodného kráľovského mesta na území Slovenska.
Štátny archív v Trnave pripravil počas Dňa otvorených dverí komentované prehliadky budovy archívu so začiatkom o 9:00, 11:00, 13:00 a 15:00. Návštevníci si prehliadnu zrekonštruovaný meštiansky dom v centre Trnavy - na Štefánikovej 7, ktorého základy siahajú do 14. storočia, archívne depoty a ďalšie bežne nedostupné priestory.
Pripravená bude aj výstava Z pokladov archívu, na ktorej bude prezentovaný výber najvzácnejších a najzaujímavejších originálov rôznych typov archívnych dokumentov, ktoré Štátny archív v súčasnosti spravuje.
Archív ukáže aj najstaršie a najzaujímavejšie knihy zo svojej špecializovanej knižnice. O 12:00 a 16:00 je v programe prednáška Trnavské brány v stredoveku. Pripravené budú aj sprievodné podujatia pre najmenších návštevníkov, ako napríklad tvorivé dielne či ukážky lukostreľby. Deň otvorených dverí je príspevkom trnavského archívu k Medzinárodnému dňu archívov.
Štátny archív v Trnave uchováva a spravuje viac ako osemsto archívnych fondov a zbierok v rozsahu približne 5000 bežných metrov uložených archívnych dokumentov. Sú to dokumenty pochádzajúce z činnosti úradov miestnej štátnej správy a obecnej samosprávy, orgánov justície, miestnych podnikov, družstevných organizácií, politických strán a spoločenských organizácií, dokumenty z oblasti kultúry a školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, náboženských organizácií, písomnosti cechov, spolkov a záujmových organizácií, osobné fondy a zbierky, ktoré sa viažu na územie terajších okresov Hlohovec, Piešťany a Trnava.
Časové rozpätie dokumentov uchovávaných v trnavskom archíve je od roku 1238 po súčasnosť. Dokumenty sú písané vo viacerých jazykoch, pri písomných záznamoch do roku 1848 prevažuje latinčina, v rokoch 1849-1867 nemčina, v rokoch 1867-1918 maďarčina a od roku 1919 slovenčina.
Okrem písomných dokumentov sú v archíve uložené aj špeciálne druhy dokumentov, napríklad mapy, plány, plagáty, štočky, fotografie, mikrofilmy, medaily, pečatidlá či pečiatky.
